Menu
Budovu Lýcea na ulici B. Bartóka v Rimavskej Sobote pozná snáď každý Soboťan. Ale asi málokto vie, že v minulosti patrila k najvýznamnejším budovám v meste, v súčasnosti je sídlom miestneho baru, reštaurácie a obchodu. Budova má však aj svoju bohatú minulosť nielen ako škola, ale aj ako židovské geto či sídlo rôznych obchodov. Rimava.sk vám prináša jej historický prierez, o ktorom porozprávala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová.
„Jej významná história sa začala písať, keď v meste bolo zriadené Zjednotené protestantské gymnázium, ktoré vzniklo zlúčením Gymnázia malohontského evanjelického seniorátu v Ožďanoch s Gymnáziom reformovanej cirkvi v Rimavskej Sobote. Vyučovanie na gymnázium v meste sa začalo 11. októbra 1853 a jeho prvým riaditeľom sa stal Karol Terray,“ hovorí riaditeľka, podľa ktorej história školy je ešte staršieho datovania. Podľa jej slov základný kameň na výstavbu budovy položili v roku 1801. „Budova školy bola niekoľkokrát prestavaná,“ priblížila Bodorová a dodala, že pôvodná neskorobaroková budova z roku 1794 mala len jedno poschodie, v 19. storočí pristavali druhé.
Na tomto gymnáziu študovali podľa riaditeľky rôzne významé osobnosti Rimavskej Soboty. „Medzi nich patril napríklad Ján Botto, Ivan Krasko, Štefan Marko Daxner, Janko Jesenský, Lajos Pósa, Jószef Bodor a mnohí ďalší,“ priblížila riaditeľka.
Ako ďalej uviedla postupne rozširovaním tried staršia budova nevyhovovala a preto sa v roku 1904 Zjednotené protestantské gymnázium presťahovalo do novej budovy na Daxnerovej ulici. „Táto ulica sa od začiatku 20. storočia stala jednou z najfrekventovanejších ulíc hlavne vďaka novej budove gymnázia,“ doplnila riaditeľka a dodala, že na tejto ulici malo sídlo aj Múzeum učebných pomôcok, ktoré predznamenalo rozvoj múzejníctva v regióne. Podľa riaditeľky bolo toto múzeum založené pri Zjednotenom protestantskom gymnázium v roku 1876, kedy vykazovalo 1316 zoologických, 1130 botanických, 2000 geologických a 12 zbierok zbraní a nádob, ale aj 581 kusov mincí a medailí. „Z tohto múzea pravdepodobne pochádza aj vajce Vurona obrovského, najväčšieho nelietajúceho vtáka, ktoré máme vystavené v našej expozícii v Gemersko-malohontskom múzeu,“ poznamenala riaditeľka, podľa ktorej k úspechom tohto múzea patrí i účasť na výstave v Paríži roku 1878. „Diplom z Paríža taktiež uchávame v našom múzeu,“ dodala Bodorová.
V roku 1911 bola budova sídlom aj Domova pre postihnuté deti. Na prízemí bolo deväť izieb, na prvom poschodí sa nachádzalo sedem miestností a kuchyňa. Na druhom poschodí bolo tiež sedem miestností, jedna chodba a predsieň. Dvor bol rozsiahly aj s budovou telocvične. Spočiatku sa využívala len prízemná časť budovy, v ktorej boli spálne osobitne oddelené pre chlapcov a osobite pre dievčatá.
História budovy sa však nespája len so vzdelávaním a s humanitárnou pomocou. Jej temnejšia stránka minulosti sa začala písať na jar v roku 1944, počas druhej svetovej vojny. „V apríli toho roku tu bolo približne na tri týždne zriadené jedno z troch gét pre židov z Rimavskej Soboty a okolia, ktorých odtiaľ prevážali vlakom do koncentračného tábora v Poľsku“ začala Bodorová a pokračuje v rozprávaní príbehu predavačky obchodu Sklo-porcelán v Rimavskej Sobote Ruženy Friedmanovej, ktorá geto zažila na vlastnej koži.
„Getá sme nesmeli opustiť a nedali nám tam žiadne potraviny. Veľmi biedne sme živorili z toho, čo sme tam doniesli so sebou, prípadne ak sa kedy-tedy podarilo do geta niečo prepašovať. Banda fašistických katov bola lačná nielen na našu krv, ale aj na naše peniaze, ktoré pre tú zvrhlú bandu boli snáď ešte dôležitejšie ako naše životy. Preto zverili naše zničenie hitlerovským SS katom, ale prv než by nás boli dopravili do táborov smrti, chceli z nás vymačkať všetko, čo malo nejakú hodnotu. Postupne sme zbadali, že sem-tam jeden človek alebo jedna rodina bola odvedená do geta v Tomášovej a keď sa po dlhých hodinách vrátili, došli zbití, zmučení, triasli sa strachom a neopovážili sa povedať ani slovo o tom, čo sa tam s nimi dialo. Konečne sme sa predsa dozvedeli o čo sa tam jedná. Páni policajti v uniformách a v civile, vedení Šóšom a Zagonyim neľudským spôsobom mučili každého, aby ho donútili prezradiť tajomstvo, kam ukryli svoje peniaze, klenoty alebo iné hodnoty pred nasťahovaním sa do geta. Keď sme sa o tom dozvedeli, ktorí skutočne mali niečo ukryté, policajtom hneď prezradili miesta úkrytov, ale ani to nepomohlo. Naši kati, keď na označenom mieste aj našli peniaze alebo klenoty, dotyčnú obeť nemilosrdne mučili ďalej, aby prezradila aj iné úkryty. Niektorí z nás len preto, aby sa vyhli mučeniu a potupnej smrti, spáchali samovraždu. Alexander Lustig, zubný lekár a jeho manželka vzali jed a zomreli. Manželka Imricha Kleina podrezala si tepny, Terézia Ruprichová vyskočila z okna geta v budove gymnázia a zomrela. Našim fašistickým katom všetko toto mučenie sa zdalo byť nedostatočným. Vo svojej šialenej túžbe po hodnotách prišli na hanebnú myšlienku, že ženy snáď skrývajú vo svojom tele nejaké klenoty alebo peniaze. Pred naložením nás do vagónov na odtransportovanie do táborov smrti jedna ženská osoba z nemocnice v Rimavskej Sobote za asistencie žandárov každej žene prezrela prirodzené otvory a hľadala tam klenoty a peniaze,“ uzavrela Bodorová príbeh Ruženy Friedmanovej.
Po druhej svetovej vojne vlastnil budovu podľa riaditeľky žid menom Donát. „Obyvatelia mesta ju neskôr začali volať aj ako Donátov dom,“ doplnila. Ako ďalej poznamenala po druhej svetovej vojne sa Donát odsťahoval do Maďarska. „Neskôr v budove sídlili rôzne obchody a služby ako napríklad pohrebníctvo či tlačiareň a na poschodí boli zriadené byty,“ priblížila.
Dnes jej priestory ako aj vonkajšia fasáda sú v rekonštrukcii, po ktorej by v jej vrchnej časti mali byť zriadené nájomné byty. Do opravných prác sa pustil majiteľ budovy Zdeno Žiak ešte v roku 2013.
Podľa majiteľa si budova ako historická stavba v meste zaslúži opravu. „Preto ani pri rekonštrukcii nepočítame s niečím novým, ale chceme, aby po oprave zvonka aj zvnútra pripomínala svoj pôvodný stav,“ poznamenal majiteľ. Počas rekonštrukcie sa na budove vykonal aj archeologický výskum, ktorý realizovalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. „Pracovníci múzea tu našli črepy zo starých kachlí ako aj črepy tanierov. Ak sa to bude dať, chceli by sme tieto artefakty po rekonštrukcii vystaviť v priestoroch budovy,“ uzavrel majiteľ.
Na prízemí budovy sídli v súčasnosti miestny bar, reštaurácia a obchod.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: archív Gemersko-malohontské múzeum
Súvisiace články
Z HISTÓRIE: Rodičovskú starostlivosť chceli vynahradiť aj postihnutým deťom
KATARÍNA BOROSOVÁ: Moje príbehy o Sobote, to sú také skutočné rozprávky
R. SOBOTA: Fasáda budovy Lýcea sa dočká kompletnej opravy
