Menu
November 1989 si pripomenú účastníci vtedajších udalostí aj na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Spomienkové stretnutie na nežnú alebo zamatovú revolúciu začne v utorok, 17. novembra, podvečer, kedy si je aj vyhlásený štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.Od pádu komunizmu, s ktorým je spájaný 17. november, uplynie už 26 rokov. Udalosti novembra 89 začali študentami, ktorí sa podvečer 16. novembra zhromaždili v Bratislave pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva. Veľkú demonštráciu pripomínajúcu 50. výročie zatvorenia českých vysokých škôl nacistami pripravili študenti v Prahe a jej brutálne potlačenie na Národní třídě, keď policajti študentov bili obuškami a zatýkali ich, vyvolalo medzinárodné rozhorčenie a vyburcovalo českú a slovenskú spoločnosť. Na obranu študentov sa postavili umelci a široká verejnosť. Začali sa formovať občianske hnutia a združenia, v Čechách vzniklo Občanské fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu, ktoré boli prvé roky po páde komunizmu aj vládnymi stranami.
Pozrite si minuloročné video zo spomienkového stretnutia účastníkov nežnej revolúcie na Hlavnom námestí
Video: Martin Nvoška
Desať dní od demonštrácií, prišla nežná revolúcia aj do Rimavskej Soboty
Presne desať dní od demonštrácií v Bratislave a Prahe trvalo, kým nežná revolúcia prišla aj do Rimavskej Soboty. Pred tabakovou továrňou sa zišli tisícky ľudí, ktorí generálnym štrajkom vyjadrili svoju nespokojnosť s dovtedajším režimom. „V ten deň bolo vo všetkých organizáciách mesta, ktoré spadali pod štátnu kontrolu, zakázané zúčastniť sa generálneho štrajku. Otvorene to nikomu povedané nebolo, ale cítili sme tlak, že nie je žiaduce, aby sme sa tam ukazovali“, povedal v roku 2007 pre Rimava.sk Marian Lacko, ktorý štrajk moderoval a ako prvý vystúpil pred tisíckami pracovníkov zo závodov a študentov najmä z tunajších stredných škôl.
Fotografie pochádzajú z videozáznamu Jozefa Tokára
Ako poznamenal vtedy ako čerstvý absolvent VŠ prečítal pred niekoľkotisícovým davom na „tribúne“ z 1203-ky centrálne vydané žiadosti adresované vláde Československej Socialistickej Republiky (ČSSR) a vedeniu KSČ. Okrem jeho mena sa s novembrom 89 v Rimavskej Sobote spája aj skupina neorganizovaných ľudí, ktorí ale tušili, že sa niečo bude diať. Medzi nimi boli Peter Lebovič, Dano Brezina, Laco Kováč, Juraj Kepka,Vilo Vaš, Ján Galdík, Pavol Novotný, Braňo Motoška a ďalší.
Zábery Jozefa TokáraZ historického kalendára:
1989 – nežná revolúcia – udalosti v ČSSR nasledujúce po 17. novembri 1989, počas ktorých sa zrútil komunistický režim. 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939.
Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku na vysokých školách v Československu vstúpili aj herci všetkých divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR.
Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN). 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. 29. novembra Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
Zdroj: Rimava.sk
