Menu
Spánok takmer žiadny, v nohách viac ako 60 kilometrov a medzi jednotlivými úsekmi presuny autom, povzbudzovanie tímových kolegov či šoférovanie. Ján Vetrák z Hnúšte bol súčasťou šesťčlennej ultraštafety PEXTON Unicorns / Regenery – Ultra, ktorá na 345-kilometrovej trati Od Tatier k Dunaju vybojovala druhé miesto. Za víťazným tímom SE Nuclear Runners zaostala iba o 15 minút a tri sekundy.
Aj napriek obrovskému vyčerpaniu Janko pri rozhovore sršal nadšením a dobrou náladou, a my mu z redakcie ďakujeme, že sa s nami podelil o svoj zážitok.
Štafetu tvorili Ján Vetrák, Michal Šuľa, Marián Pavuk, Martin Hatala, Vladimír Bereš a Stanislav Sentandráši. Spoločne zvládli trasu z Jasnej do Bratislavy za 24 hodín, 37 minút a 10 sekúnd. V celkovom poradí všetkých štafiet, vrátane početnejších tímov, obsadili siedme miesto. Oficiálne výsledky pretekov potvrdzujú, že v kategórii ultra ich predstihli iba SE Nuclear Runners s časom 24:22:07.
Ján Vetrák sa do zostavy dostal na pozvanie Michala Šuľu, ktorého označuje za jedného z najlepších slovenských ultrabežcov. O to viac si jeho dôveru vážil.
„Pre mňa to bola česť. Bol som po zranení a nachádzal som sa približne v treťom týždni tréningového procesu. Povedal som si však, že urobím všetko pre to, aby som prišiel na preteky aspoň v dobrej forme,“ priblížil.
Už pred štartom bolo jasné, že táto šestica nejde na trať iba zbierať zážitky. „Naším cieľom bolo určite pódium. Nebudeme sa tváriť, že nie – chceli sme vyhrať. Ale nie sme sklamaní. Sme hrdí na umiestnenie aj na dosiahnutý čas,“ povedal.
Výsledok má o to väčšiu váhu, že pri ultraštafete sa o celú trať delí iba šesť bežcov. Klasické tímy pritom môžu mať deväť až dvanásť členov. Priemerný vek Vetrákovej šestice bol približne 48,5 roka, no podľa hnúšťanského bežca nebol vek prekážkou.
„Traja chalani sú ultrabežci, pre ktorých polmaratón predstavuje rozcvičku. Behávajú aj stokilometrové preteky. V tomto prípade vek nebol rozhodujúci,“ poznamenal s úsmevom.
Janko absolvoval šesť úsekov rozdelených do troch približne dvadsaťkilometrových blokov. Dokopy odbehol 62,5 kilometra. Prvé dva úseky merali spolu 20,8 kilometra, ďalšia dvojica 22,6 a posledné dva 19,1 kilometra. Medzičasy Jána Vetráka ukazujú, že tím sa počas všetkých jeho behov držal na druhom mieste.
Samotné kilometre však nevystihujú, čo ultraštafeta od človeka vyžaduje. „Na takýto pretek sa úplne pripraviť nedá. V tréningu nedokážete nakumulovať únavu tak, ako príde počas pretekov. Idete, bežíte, šoférujete, snažíte sa spať, ale nespíte – a potom idete znova,“ opísal.
Počas pretekov sa športovci najčastejšie živia gelmi „Mne to veľmi nešlo. Pil som, dal som si len vodu. Aj toto patrí k tomu, čo musí človek zvládnuť, samozrejme, v pauzách sa mi podarilo jesť,“ vysvetlil.
Úlohu nezohráva iba fyzická pripravenosť. Bežec musí v priebehu krátkeho času zvládnuť rýchle asfaltové úseky, kopce aj nestabilný povrch a pritom myslieť na ďalšie kilometre. „Vždy som mal v hlave, že musím podať výkon. My sme išli na výkon. Človek si to musí v hlave poukladať a nesmie začiatok prepáliť, pretože vie, že ho čakajú ďalšie úseky,“ dodal.
Víťazní SE Nuclear Runners mali podľa neho veľmi vyrovnanú zostavu a rozdielovým bežcom bol Kanaďan Joe Becker. „Na niektorých úsekoch nám dokázal nadeliť štyri až päť minút. My sme časť straty stiahli, potom prišiel znovu on a opäť nám odskočili,“ opísal priebeh súboja.
Tímy si zvolili aj rozdielnu taktiku. Víťazi striedali bežcov po každom úseku, zatiaľ čo PEXTON Unicorns / Regenery absolvovali úseky vo dvojité. Každý bežec tak naraz odbehol približne dvadsať kilometrov a až potom dostal priestor na oddych.
„Neviem povedať, ktorá taktika bola lepšia. Ku koncu sa už únava ukázala u nich aj u nás. Strata sa však väčšinou pohybovala medzi 17 a 21 minútami a vedeli sme, že dávame do toho všetko,“ povedal. Víťazstvo súpera prijal športovo: „Boli lepší. Keď vyhrá lepší tím, nemám s tým absolútne žiadny problém.“
Článok pokračuje pod reklamou
Za výkonom pritom nie je profesionálny režim. Janko Vetrák má bežné zamestnanie a tréningy musí prispôsobovať práci aj rodinnému životu. Najčastejšie beháva večer.
„Tréningové dávky absolvujem vo večerných hodinách. Dokonca si vyhľadávam aj preteky, ktoré sa bežia večer, pretože vtedy je moje telo zvyknuté podávať výkon. Nie som ranný bežec,“ prezradil so smiechom.
Beh pre neho nie je iba zbieraním časov a umiestnení. Aj keď má v sebe súťaživosť, stále zdôrazňuje radosť z pohybu a ľudí, ktorých pri ňom stretáva. „V tíme neexistovala nervozita ani vzájomné vyčítanie. Všetci sme vedeli, na čo máme, a každý dal do toho všetko. Bola to naozaj výborná partia,“ zhodnotil.
Práve v tom podľa neho spočíva čaro podujatia Od Tatier k Dunaju. Na začiatku vidíte úsmevy a nadšenie, v závere už na tvárach bežcov čítate vyčerpanie. Napriek tomu pokračujú.
„Posledné úseky už bolia a vidíte, že všetci melú z posledného. Ale aj to je na tom pekné. Každý, kto dobehne do cieľa, dokázal niečo výnimočné. Toto nie je obyčajný beh,“ uzavrel Ján Vetrák.
Prečítajte si tiež: Dopraj a bude ti dopriate alebo diamant vzniká pod tlakom – životné mottá bežca Jána Vetráka
NENECHAJTE SI UJSŤ
