Popri cestách, železniciach či na neudržiavaných pozemkoch ju v tomto období nemožno prehliadnuť. Vysoké porasty obsypané drobnými žltými kvetmi môžu na prvý pohľad pôsobiť pekne. Zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská však patria medzi invázne rastliny a v našom regióne rozhodne nejde iba o problém niekoľkých ojedinelých lokalít. Ak sa navyše objavia na našom pozemku, máme povinnosť brániť ich ďalšiemu šíreniu.
Na výskyt zlatobyle a ďalších inváznych rastlín v Gemer-Malohonte sme sa pýtali Správy CHKO Cerová vrchovina. Na otázky Rimava.sk odpovedala RNDr. Lenka Papáčová, podľa ktorej sú zlatobyľ kanadská aj zlatobyľ obrovská v regióne rozšírené. Ich výskyt je však nerovnomerný a úplná aktuálna inventarizácia celého regiónu nie je k dispozícii.
Článok pokračuje pod reklamou
Problematické sú najmä neudržiavané plochy okolo železníc, ciest a vodných tokov, ale aj opustené záhrady a vinice, miesta po stavebných zásahoch či navážkach zeminy, neudržiavané priemyselné areály, opustené poľnohospodárske pozemky alebo lesné sklady.
Zo žltých kvetov môže vzniknúť súvislý koberec
Ak sa zlatobyľ na jednom mieste dlhodobo nerieši, porast postupne hustne a obsadzuje čoraz väčšiu plochu. Paradoxne však nemusia byť najväčším problémom iba obrovské žlté plochy, ktoré vidíme už z diaľky.
Podľa Správy CHKO Cerová vrchovina majú veľký význam aj malé a zatiaľ izolované výskyty v blízkosti prírodne cenných lúk, mokradí, vodných tokov či chránených území. Práve vtedy má skorý zásah najväčší význam a zároveň stojí podstatne menej než neskoršia likvidácia porastu s rozlohou niekoľkých hektárov.
Zlatobyľ dokáže vytvoriť vysoký a mimoriadne hustý porast. Pôvodným rastlinám konkuruje o svetlo, priestor, vodu aj živiny. Pod súvislým porastom zostáva málo svetla, hromadí sa vrstva odumretej biomasy a pôvodné lúčne rastliny majú čoraz horšie podmienky na klíčenie.
„Druhovo pestrá lúka sa tak môže zmeniť na pomerne jednotvárny porast zlatobyle,“ upozorňuje Správa CHKO Cerová vrchovina.
S pôvodnými rastlinami následne ubúdajú aj živočíchy, ktoré sú na ne viazané. Zlatobyľ síce počas kvitnutia poskytuje koncom leta potravu viacerým druhom hmyzu, podľa ochranárov však tento čiastkový prínos nevyvažuje stratu pestrej vegetácie a zdrojov potravy počas zvyšku roka.
Máte ju na pozemku? Jedno pokosenie problém nevyrieši
Pri odstraňovaní pritom pre bežného majiteľa pozemku nie je rozhodujúce, či pred sebou má zlatobyľ kanadskú alebo obrovskú. Obe sú invázne, šíria sa semenami aj podzemnými výbežkami a spôsob ich regulácie je rovnaký.
Pri malom a novom výskyte odporúčajú ochranári rastlinu úplne vykopať s čo najväčšou časťou podzemkov, najlepšie z vlhkej pôdy. Miesto potom treba pravidelne kontrolovať.
Údaje o zaznamenanom výskyte sú verejne dostupné a občania, obce či úrady si ich môžu vyhľadať podľa konkrétneho katastrálneho územia. Do mapovania sa môže zapojiť aj verejnosť prostredníctvom aplikácie iNaturalist, ktorá je súčasťou takzvanej občianskej vedy (citizen science). Stačí odfotografovať rastlinu, pričom fotografia by mala obsahovať údaje o polohe. S následným určením a overením druhu pomáhajú odborníci.
Problematické sú najmä neudržiavané plochy pozdĺž železníc, ciest a vodných tokov, ale tiež opustené záhrady a vinice, miesta po stavebných zásahoch či navážkach zeminy, neudržiavané priemyselné areály, opustené poľnohospodárske pozemky alebo lesné sklady.
Nemusia byť problémom iba obrovské žlté plochy
Tam, kde sa zlatobyľ vyskytuje dlhodobo, porasty postupne hustnú a obsadzujú väčšiu plochu. Papáčová však upozorňuje, že za najzávažnejšie nemožno automaticky považovať iba najväčšie porasty.
Veľký význam majú aj malé, zatiaľ izolované výskyty v blízkosti prírodne cenných lúk, mokradí, vodných tokov či chránených území. Práve na takýchto miestach má skorý zásah najväčší zmysel a zároveň je podstatne lacnejší ako neskoršia likvidácia niekoľkohektárového porastu.
Zlatobyľ vytvára vysoké a veľmi husté porasty. Pôvodným rastlinám konkuruje o svetlo, priestor, vodu a živiny. Pod súvislým porastom zostáva málo svetla, hromadí sa hrubá vrstva odumretej biomasy a klíčenie pôvodných lúčnych rastlín sa výrazne obmedzuje.
„Druhovo pestrá lúka sa tak môže zmeniť na pomerne jednotvárny porast zlatobyle,“ upozornila pre Rimava.sk RNDr. Lenka Papáčová.
S úbytkom pôvodných rastlín sa znižuje aj pestrosť živočíchov, ktoré sú na ne viazané. Kvitnúca zlatobyľ síce koncom leta poskytuje potravu viacerým druhom hmyzu, podľa odborníčky však tento čiastkový prínos nevyvažuje stratu pestrej vegetácie a zdrojov potravy počas zvyšku roka.
Jedno pokosenie nestačí
Ak máme zlatobyľ na vlastnom pozemku, pri jej odstraňovaní nie je pre bežného človeka rozhodujúce, či ide o zlatobyľ kanadskú alebo obrovskú. Oba druhy sú nepôvodné invázne rastliny, šíria sa semenami aj podzemnými výbežkami a vyžadujú rovnaký spôsob regulácie.
Pri malom a novom výskyte odporúča Papáčová úplné vykopanie rastliny s čo najväčšou časťou podzemkov, ideálne z vlhkej pôdy. Miesto následne treba pravidelne kontrolovať. Pri rozsiahlejších porastoch na opustených pozemkoch sú vhodné dve kosby ročne, odstránenie biomasy a obnova trávneho porastu.
Článok pokračuje pod reklamou
Prvé kosenie by sa malo uskutočniť ešte pred kvitnutím a zásah počas leta zopakovať. Jednorazové neskoré pokosenie nestačí a pri poraste, ktorý už vytvára semená, môže nevhodný zásah dokonca prispieť k jeho ďalšiemu rozšíreniu.
Cieľom pritom nemá byť iba samotné odstránenie zlatobyle. „Manažment plôch s výskytom zlatobyle by sa mal vyvíjať od jej likvidácie k obnove pôvodnej vegetácie,“ vysvetľuje Papáčová. Pozemok preto treba aj v ďalších rokoch kontrolovať, kosiť alebo vhodne využívať a podporovať návrat pôvodných tráv a bylín.
Odkvitla? Pozor, aby ste semená nerozniesli ďalej
V tomto období je dôležité všímať si, v akom stave rastliny sú. Najvhodnejšie je zásah naplánovať tesne pred kvitnutím. Ani kosenie počas plného kvitnutia však podľa Papáčovej nie je ideálne, pretože zlatobyľ vtedy navštevuje veľké množstvo hmyzu.
Osobitnú opatrnosť si vyžadujú hnedé a suché súkvetia. Treba ich považovať za potenciálne semenonosné. Najskôr je vhodné odstrániť semenné súkvetia, vložiť ich priamo do pevných vriec a zabrániť rozsypaniu semien.
Takýto porast by sa už nemal mulčovať ani kosiť technikou, ktorá môže semená rozfúkať do okolia. Rastliny so semenami nepatria ani do bežného záhradného kompostu či voľne uloženej kopy biologického odpadu. O vhodnom spôsobe ich odovzdania sa treba informovať v obci alebo u prevádzkovateľa zberu biologického odpadu.
Rovnako by ľudia nemali prevážať nezakrytú kvitnúcu alebo semeniacu biomasu či ju vyhadzovať na nelegálne skládky. Techniku použitú pri odstraňovaní je potrebné pred presunom na inú lokalitu očistiť od semien a zvyškov rastlín.
Odstraňovanie nie je iba dobrovoľné
Ak zlatobyľ rastie na našom pozemku, nejde iba o otázku toho, či nám prekáža alebo nie. Zlatobyľ kanadská aj obrovská sú zaradené medzi invázne nepôvodné druhy.
Ako upozornila Papáčová, podľa zákona č. 150/2019 Z. z. je vlastník alebo správca pozemku povinný tieto druhy odstraňovať a o pozemok sa starať tak, aby sa zabránilo ich ďalšiemu šíreniu. Ak pozemok užíva iná osoba, povinnosť prechádza na užívateľa.
Ak si túto povinnosť nesplní, okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia mu môžu uložiť pokutu a nariadiť nápravné opatrenia. Pokuta však nie je automatickým následkom samotného výskytu zlatobyle. Posudzuje sa závažnosť, rozsah a okolnosti konkrétneho prípadu.
K podnetu je dobré priložiť fotografiu, presnú polohu alebo parcelné číslo, približnú rozlohu porastu a informáciu o tom, či už rastliny vytvárajú semená.
Čo ak rastie na cudzom alebo mestskom pozemku?
Ak si ľudia všimnú rozsiahly porast na obecnom alebo verejnom pozemku, najjednoduchšie je podľa Papáčovej kontaktovať príslušnú obec alebo mesto. Podnet možno podať aj odboru starostlivosti o životné prostredie príslušného okresného úradu, ktorý môže nariadiť opatrenia. Pri závažnom alebo dlhodobo neriešenom prípade sa možno obrátiť aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Správa CHKO Cerová vrchovina môže pomôcť najmä s určením druhu, odborným posúdením lokality a odporučením vhodného spôsobu zásahu. Zlatobyľ nie je jediná
V Gemer-Malohonte a Novohrade sa nachádzajú aj ďalšie invázne rastliny, ktorým sa oplatí venovať pozornosť. Papáčová medzi významné druhy zaradila pohánkovce, známe ako krídlatky, pajaseň žliazkatý, glejovku americkú, javorovec jaseňolistý, ambróziu palinolistú a miestami aj netýkavku žliazkatú.
Pri všetkých podľa nej platí rovnaká dôležitá zásada: najúčinnejšie a najlacnejšie je zasiahnuť už pri prvých jednotlivých rastlinách. Keď vznikne rozsiahly súvislý porast, jeho odstránenie a následná obnova územia si spravidla vyžiadajú niekoľko rokov pravidelnej práce.ruhu, odborným posúdením lokality a odporučením vhodného spôsobu zásahu. K podnetu je dobré priložiť fotografiu, presnú polohu alebo parcelné číslo, približnú rozlohu porastu a uviesť, či už rastliny vytvárajú semená.
Pri všetkých platí podobné pravidlo: najjednoduchšie a najlacnejšie je zasiahnuť vtedy, keď sa objavia prvé jednotlivé rastliny. Keď vznikne rozsiahly súvislý porast, jeho odstránenie a obnova územia môžu trvať niekoľko rokov.
Zdroj: CHKO Cerová vrchovina
Mohlo by vás zaujímať: Keď príde zima, región sa zadymí. Problémom je aj chudoba
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Je všade okolo nás. Táto žltá rastlina je problém
- Pistáciová mánia: unikátna Fabia je hitom internetu
- Nokinka: Najlepší fotoaparát je ten, čo máte práve poruke
- Knižný debut Alexandra Bacsa: rozhovor s autorom
- Čo študovať po základnej? V Lučenci ukážu aj odbory, ktoré v Sobote chýbajú
- Eurofondy po roku 2028: Čo potrebuje náš región?
