Menu
Čiperná, ctižiadostivá, súťaživá. Takto poznali pani Gabiku Tóthovú jej blízki a priatelia, ktorí si na ňu zaspomínali v deň jej nedožitých 88 rokov jesenným plávaním v jazere na Kurinci. A prečo práve plávaním? „Gabika bola od detstva plavkyňou a od marca do októbra sme si vždy spoločne zaplávali na Kurinci,“ ozrejmila jej dlhoročná kamarátka Mária „Baba“ Višňovcová.
Ako ďalej pre Rimava.sk uviedla, Gabika jej život veľmi obohatila. „Pre mňa bola veľmi vzácny človek, mala charakter a za svoj život zvládla toho tak veľa, že ja sa nestačím diviť,“ poznamenala Baba o Gabike.
Spomienku na mamu piatich detí, desiatich vnúčat a približne rovnakého počtu pravnúčat, si uctil aj jej najstarší syn Peter aj so svojou manželkou Jarmilou. Rovnako ako Baba aj oni sa pri spomínaní na pani Tóthovú usmievajú. „Vždy si potrpela na tom, aby si vedela všetko sama spraviť. A keď stratila zrak, kvôli zelenému zákalu hnevalo ju to, že už nie je taká samostatná. A tak, keď niečo piekla, vznikali nové recepty ako tvarohový koláč s čiernym korením, keďže miesto hrozienok dala korenie, alebo čierna káva so škvarkami,“ hovorí s úsmevom Peter a pokračuje: „Mama pochádzala z Revúcej a boli tam dve riečky, jedna Vzdychavka a druhá Muránka. Ona chodila do Vzdychavky, keďže bola studenšia. Tam ešte v novembri plávala a každý hovoril: „No tá bláznivá Ela, zase sa kúpe!“ A to ešte bola dieťa, ona jednoducho od detstva mala rada vodu,“ priblížil Peter a dodal, že okrem plávania si rada zabehala na bežkách popri Rimave.
Na to si na jednu z príhod spomenula jej nevesta Jarmila. „Aj keď už bola nevidiaca stále šla na bežky, vybrala sa aj sama k Rimave a pred Hypernovou niekoho poprosila, aby jej pomohol s obutím. Jednu topánku si vedela obuť a na druhú niekoho, kto šiel okolo, poprosila aby jej pomohol s obutím. No bolo to s ňou veselé,“ dodáva s úsmevom Jarmila.
Okrem plávania, behu na lyžiach či bicykla si pani Tóthová záľubu našla aj v štrikovaní, háčkovaní, bylinkárstve či hubárčení. „Do hubárčenia zasvätcovala aj mňa,“ poznamenala Baba a pokračuje: „Chodili sme spolu na huby a ona už chúďatko nevidela. Ako Slnko svietilo a vrhalo tieň ona sa za každým Slniečkom zohla. Dubáka však už málokedy videla, tak ja som ju navigovala. Spomínam si aj na zber černíc pri Mojíne. Mali sme nezbierané iba máličko a ona sa potkla, ale veríte či nie, urobila salto. To som v živote nevidela, ona spadla, ja som bola úplne vydesená, postavila sa na nohy a mi povedala: „A ty nevieš, že ja som z gumy?“ opísala Baba, podľa ktorej si ju pani Tóthová vybrala za kamarátku. „Nebola som to ja, kto spravil ten prvý krok k nášmu dlhoročnému priateľstvu. Ale som rada, že sa to stalo. My dve sme si vedeli tak všetko porozprávať, bolo to veľmi fajn a cez tie rozhovory som ju spoznávala a strašne som ju mala rada,“ dodala.
Plávanie nebolo pre Gabiku len športom či forma oddychu. „V decembri 2014, keď dostala porážku a bola pripútaná na lôžko, tak v mysli bola stále vo vode. Keď ste sa jej spýtali čo robila, tak Vám odpovedala, že bola plávať. Pre ňu bolo to plávanie niečo úžasné,“ opisuje Baba, ktorá by chcela zo spomienky na ňu urobiť tradíciu, kedy sa jej príbuzní a všetci, čo ju poznali zišli a spoločne si na jej počesť zaplávali v jazere na Kurinci, ktorý milovala a vyhlasovala, že je tam liečivá voda.
„Gabika bola jednoducho prírodný úkaz a nájsť jej nasledovníka bude veľmi ťažké,“ uzavrela Baba.
Zdroj: Rimava.sk
