Tak ako sa dedilo u žien tkáčstvo z matky na dcéru, aj brdárstvo najčastejšie prechádzalo z otca na syna. Chlapec v rodine brdára sa hral už od útleho detstva na robenie bŕd, v dvanástich rokoch robil sám normálne brdá a začínal ich predávať s otcom.
V pätnástich sa nejeden púšťal predávať do sveta sám. Práve preto, že deti rástli s touto prácou, brdár nepotreboval výučný list, ním boli vyrobené brdá. Ich počet závisel od toho, do akej miery bola rodina odkázaná na tento zárobok. Zručný brdár vyrobil spolu so ženou cez zimu asi 100 bŕd.
Článok pokračuje pod reklamou
Najviac pracovali v novembri, decembri a januári a najväčšie výkony dosahovali v pondelok, lebo v nedeľu išli skoro spať a vstávali hneď po polnoci. Budenie a včasné vstávanie pokladali mladší brdári za najnepríjemnejšie chvíle brdárskeho života.
Brdá predávali tiež v zime, po Novom roku. Ukladali ich do vriec alebo zájd tzv. široká plachta, tak ich nosili na chrbte previazané remeňom. K brdárskemu výstroju patrila dlhá huňa, sírevic, t. j. plášť z ovčej vlny, biely, hnedý alebo čierny, brdárska kapsa na náčinie, plátenná kapsa na jedlo, palica na opieranie proti zlým psom a pas do Maďarska.
Podomoví obchodníci museli mať podomovú knižku. Brdár bol dobrým psychológom. Vedel, že ktorá gazdiná sa z okna pýta, tá brdo nekúpi, iba tá, ktorá vybehne von.
Predaj v dedine ohlasoval brdár silným ťahavým hlasom: „Kúpte si brdá, budete hrdá, kúpte si brdká, budete vrtká!“
Prečítajte si tiež: Rim. Sobota: Anonymné udanie malo zničiť konkurenciu
Zdroj a foto:
Prasličková, M. Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1979
Michálek, J. a kol. Gemer-Malohont. Martin.: Matica slovenská, 2011
Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC, redakčne upravené
NENECHAJTE SI UJSŤ
