Regionálne rozdiely sú zaujímavou a modernou témou politikov, ale aj ekonómov a regionalistov. Hovorí sa pritom o nezamestnanosti, infraštruktúre, sociálnych podmienkach a podobne. Ja som si nedávno uvedomil aj gastronomický dopad regionálnych rozdielov.
Stalo sa to pri čítaní článku kolegu gurmána, v ktorom vyjadruje ľútosť nad tým, že sa z prešporských reštaurácií vytratili klasické jedlá našich predkov a že väčšina reštaurácií sa zameriava na cudzie chute exotických krajín. Priepasť regionálnych rozdielov sa v mojej hlave zjavila pri pomyslení na malomestské reštaurácie môjho rodného kraja, kde je vrcholom jedálneho lístku ešte vždy čiernohorský rezeň, cesnaková polievka, prípadne klasické „Gordon Blue“ 😀 (samozrejme česť výnimkám - pozdravujem najmä Kekýno v reštaurácií Európa a teľacie na mede a horčici v Zlatom Býku).
Aj preto sa Malomestskí gurmáni snažia o objavovanie nových chutí a receptúr, pričom samozrejme rešpektujú, obdivujú a v slušnej miere aj praktizujú výborné recepty našich materí.
V rámci bratskej kolegiality budeme teda venovať priestor aj pre malomestské klasiky, ktorými možno ulahodíme našim kolegom, Veľkomestským gurmánom.
Začneme peckou maďarskej kuchyne, jedlom, ktoré je naraz náramne jednoduché a prekvapivo chutné, ktoré som ja osobne ochotný konzumovať tri dni v kuse, zemiakovým paprikášom.
Suroviny:
Ako na to:
Tip: kvalita tohto jedla vo veľkom závisí od kvality použitej klobásy. Takže skúste zohnať domácu klobásu.