Menu
Keď Tibor Kökény zo Šídu pri Fiľakove začínal s hudbou, netušil, aká kariéra ho bude čakať. Dnes je už dvanásť rokov členom skupiny Para. Ako však priznáva, do kapely sa nedostal plánovane.
Tento rozhovor je pokračovaním príbehu hudobníka Tibora Kökényho zo Šídu pri Fiľakove. V prvej časti rozhovoru pre Rimava.sk sme sa vrátili k jeho detstvu, hudobným začiatkom, štúdiu aj ceste z pouličného muzikanta na veľké koncertné pódiá.
Ak ste prvú časť ešte nečítali, nájdete ju tu: Tibor Kökény: Zo Šídu až na veľké koncertné pódiá
Tentoraz sa vraciame k obdobiu, ktoré zásadne ovplyvnilo jeho hudobnú kariéru. Hovorí o skupine Sendreiovci, spolupráci s Hansom Zimmerom, o tom, ako sa dostal do kapely Para, aj o sne, ktorý si chce ešte splniť.
Za jeden z najdôležitejších momentov svojho života považuje stretnutie s Martinom Horváthom, spolužiakom z konzervatória. „Martin už hrával so Sendreiovcami a raz mi povedal, že hľadajú akordeonistu. Odporučil ma a pozvali ma na skúšku. Išiel som zahrať jednu svadbu pri Lučenci a odvtedy sa začala moja cesta so Sendreiovcami.“
Priznáva, že práve toto obdobie ho formovalo nielen ako hudobníka, ale aj ako človeka. „Zažili sme spolu neuveriteľne veľa. Precestovali sme Slovensko aj zahraničie a odohrali stovky koncertov.“
"V roku 2013 nás, Sendriovcov, pozvala Slovenská inštitúcia z Moskvy na koncert. Prijali sme a vycestovali. Cesta vlakom trvala 42 hodín," spomína Tibor.
So Sendreiovcami vystupovali na miestach, ktoré od seba delili celé svety. „Hrali sme na červenom koberci pri premiére filmu Sherlock Holmes, ale rovnako, s rovnakou energiou a chuťou sme chodili hrať aj do rómskych osád na východe Slovenska. Videli sme tam veľkú biedu, ale hudba mala silu spájať ľudí aj tam.“
Práve počas jedného z koncertov v osadách si skupinu všimol svetoznámy filmový skladateľ Hans Zimmer, ktorý práve na východe Slovenska hľadal autentických hudobníkov pre film Sherlock Holmes: Hra tieňov. „Mnohí povedia, že to bola náhoda. Ja si to nemyslím. Verím, že to bolo vďaka Bohu.“
Spolupráca s Hansom Zimmerom patrí medzi najsilnejšie spomienky jeho kariéry. Okrem nahrávania hudby k filmu prišlo aj pozvanie na koncert vo Frankfurte, kde vystúpili pred desaťtisícmi divákov.
„Bol to obrovský zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť,“ Tibor len ťažko hľadá slová, ale v hlase počuť, že to bol jeden z dôležitých zážitkov jeho života.
Ďalší významný zlom prišiel vďaka spoločnému projektu Sendreiovcov a skupiny Para. „Nahrávali sme spolu skladbu Ej, daj na sváli. Potom nás Para pozvala na spoločný koncert do Prahy a tam ma Matúš Vallo oslovil, či by som si s nimi nechcel zahrať na pripravovanom turné.“
Rozhodnutie nebolo jednoduché. „Mal som rodinu, prácu, pôsobil som u Sendreiovcov. Musel som si premyslieť, či to všetko zvládnem,“ hovorí Tibor, pre ktorého rodina je najdôležitejšia. Ponuku napokon prijal. Najskôr ako hosť, neskôr sa stal stálym členom kapely.
Dnes je Tibor Kökény súčasťou skupiny Para už dvanásť rokov. Hovorí, že kapela preňho znamená oveľa viac než len spoločné koncertovanie.
„Sme kamaráti. Sme jedna veľká rodina. Para rodina," smeje sa. "Navštevujeme sa aj s rodinami, stretávame sa aj mimo koncertov. Nie je to len o hudbe, ale aj o priateľstve.“ Práve dobré vzťahy podľa neho robia kapelu výnimočnou.
Za dvanásť rokov s Parou odohral stovky koncertov. Napriek tomu sú chvíle, ktoré ho dodnes dojmú.
„Keď fanúšikovia na veľkých koncertoch kričia moje meno, je to neuveriteľný pocit. Vtedy si vždy spomeniem, ako som ako mladý hrával na uliciach v Rakúsku, Nemecku či vo Švajčiarsku. Je to obrovský kontrast a uvedomujem si, že sa mi splnil sen.“
Za najdôležitejšiu súčasť koncertov však nepovažuje veľké pódiá ani svetlá reflektorov. „Koncert robia predovšetkým fanúšikovia. Oni mu dávajú tú správnu energiu.“
A ešte je jeden výnimočný koncert, na ktorý Tibor rád spomína. "V roku 2022 ma Janka Kirschner pozvala na koncert do Dubaja na Dubai Expo. Bolo neuveriteľný pocit, zážitok – zúčastniť sa na takom podujatí a reprezentovať Slovensko," priznal skromne.
Hoci sa mu podarilo zahrať si s úspešnými hudobníkmi doma aj v zahraničí, stále má pred sebou ďalší veľký cieľ. „Mojím snom je založiť rodinnú kapelu. Chcel by som hrať autentické rómske ľudové piesne spolu s mojimi synmi, manželkou a bratranmi. Veľa koncertovať, veľa cestovať a robiť hudbu spoločne ako rodina.“
Na záver posiela odkaz všetkým mladým ľuďom. „Choďte za svojimi snami a robte pre ne niečo. Nemusí byť každý lekárom alebo vedcom. Dôležité je robiť prácu, ktorú máte radi a robíte ju zo srdca. Keď človek vytrvá a verí, môže sa mu splniť aj to, čo sa na začiatku zdá nemožné.“
NENECHAJTE SI UJSŤ
