Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Kto navštívi Rimavskú Sobotu, nepochybne si všimne kŕdle čierneho vtáctva, pre ktoré je toto mesto, ako jedno z mála miest, domovom už niekoľko desiatok rokov.
Zaujímalo nás, koľko ich vlastne v R. Sobote sídli a prečo ich kolónie nevidíme aj v ostatných mestách. Na naše otázky nám odpovedal Csaba Balázs, zoológ zo Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Cerová Vrchovina.
Článok pokračuje pod reklamou
„Prechádzal som mestským parkom a ako som sledoval kolóniu hniezdiacich havranov čiernych, zastavil sa pri mne jeden milý dôchodca a prihovoril sa mi. Povedal, že ,havrany, lebo to nie sú vrany´,.....upozornil ma na to, ,tu hniezdia už niekoľko desaťročí´. Poďakoval som sa za informáciu a priznal som sa, že viem o tejto hniezdnej kolónií havranov od roku 1999, kedy sa pri mapovaní rozšírenia druhov vtákov do publikácie kolektívu autorov (Danko, Š., Darolová, A., Krištín, A., (eds.) 2002) už využili poznatky o hniezdení druhu aj z dát získaných z okolia Rimavskej Soboty,“ začal s vysvetlením Balázs.
Pokračoval s tým, že havran čierny hniezdi v Európe, okrem južných častí Pyrenejského, Apeninského a Balkánskeho polostrova a najsevernejších častí Škandinávie. „Okrem Európy hniezdi aj v Ázii a ako introdukovaný druh je prítomný na Novom Zélande. V poslednom pol storočí jeho hniezdna populácia v Európe silne poklesla a významný pokles bol zaznamenaný aj v početnosti hniezdiacich havranov čiernych na Slovensku.“
Podľa jeho slov je chráneným druhom a jeho spoločenská hodnota sa pohybuje na 500 eurách za jedinca. „Druh je podľa červeného zoznamu vtákov Slovenska zaradený medzi druhy menej dotknuté. Odhadovaný počet hniezdiacich párov na Slovensku je 9 500 – 16 500. Populačný trend druhu na Slovensku je mierne klesajúci.“
Povedal nám, že v R. Sobote sa nachádza jeho najväčšia hniezdna kolónia v Mestskom parku, kde je v súčasnosti približne 280-290 hniezdnych párov, pričom v celom meste je približne 350 hniezdiacich párov. „Okrem tejto kolónie sa nachádzajú v iných častiach mesta aj menšie hniezdne kolónie - ul. Malohontská, ul. Rožnavská, ul. Hostinského, sídlisko Rimava a inde v okrese R. Sobota sa v súčasnosti nachádzajú hniezdne kolónie tohto druhu okrem Rimavskej Soboty len v blízkosti obcí Širkovce a Abovce.“
V okresoch Lučenec a Poltár, ktoré sú dva ďalšie okresy v územnej pôsobnosti Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Cerová Vrchovina, druh nikde inde v súčasnosti nehniezdi.
Článok pokračuje pod reklamou
„Druh v rámci Slovenska hniezdi len na niektorých lokalitách, je celkovo zriedkavým druhom a častejší je len v nížinách na západnom a východnom Slovensku. Jeho hniezda často využívajú na hniezdenie aj dravce a sovy, ktoré si hniezda nestavajú, a tak sú pre nich hniezda havranov významnými hniezdnymi možnosťami,“ povedal Balázs a pokračoval s tým, že druhy, ktoré obsadzujú hniezda havranov sú napr. sokol myšiar a myšiarka ušatá a v širšom území Karpatskej kotliny aj veľmi zriedkavý sokol červenonohý.
„Skúsme si náš pohľad na havrana čierneho sformovať tak, že aj napriek tomu, že je to druh veľmi spoločenský a žije vo veľkých hlučných kolóniách, je to druh, ktorý je z hľadiska Slovenska a Európy zriedkavý. Hniezdne lokality si starostlivo vyberá a ich počet nie je celoštátne vysoký.“
Ešte dodal, že v polovici 20. storočia bol tento druh oveľa početnejší. Ako člen našej fauny patrí do avifauny územia Rimavskej kotliny a má vysoký význam aj z hľadiska výskytu iných zriedkavých a vzácnych chránených druhov vtákov, ktoré sú na neho hniezdením naviazané.
Je to stredne veľký vtáčí druh. Dospelý jedinec meria 45-47 cm a sfarbenie peria má kovovo-lesklo čierne, okrem belavého neopereného koreňa zobáka. Jedince majú aj typické operené holene nôh. Havran čierny je spoločenský živočích a často sa vyskytuje spolu s kavkami tmavými. Hniezdi v nížinách a pahorkatinách. Ako hniezdne biotopy využíva najmä poľné lesíky, stromoradia a parky v intravilánoch.
Hniezdi koloniálne najmä na vyšších drevinách, kde si stavia hniezdo z nanosených suchých konárov. Hniezdi od marca do júna raz ročne, pár vychováva ročne 3 až 5 mláďat. V zimných mesiacoch časť hniezdnej populácie zo Slovenska migruje, časť populácie tu ostáva resp. putuje len v širšom okolí hniezdnej lokality. V zimných mesiacoch sa v Strednej Európe vyskytujú aj havrany čierne zo Severnej Európy. Živí sa rastlinnou a živočíšnou potravou.
Zdroj textu: Csaba Balázs, zoológ zo Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Cerová Vrchovina
NENECHAJTE SI UJSŤ
