Menu
Prišiel rovno z pracovného obedu, len čo sme sa usadili, zazvonil mu telefón. „Volá veľký šéf,“ povedal s úsmevom a krátky rozhovor s Richardom Sulíkom vzápätí zmenil jeho program na nasledujúce dni. Viac času teraz trávi v hlavnom meste ako doma v Tisovci, taká je daň za vysokú politiku, o ktorej si myslel, že funguje jednoduchšie. Dnes už vie, že popri presadzovaní rozumných návrhov sa takmer vždy rozohrajú zákulisné hry, ktoré by doprial vidieť každému. Jaroslav Suja (35), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, okresný predseda a jeden z ustanovujúcich členov strany Sloboda a Solidarita.
Aj po dnešnej Vašej návšteve v Rimavskej Sobote môžeme očakávať taký rozruch ako naposledy?
(smiech)
Ale nie, vážne. S ministrom, štátnym tajomníkom a s ďalším poslancom ste sa boli minulý týždeň pozrieť v priemyselnom parku, prišli ste so správou, že Rimavská Sobota stále nepodala projekt, hoci výzva je niekoľko týždňov vyhlásená. Vyvolalo to pestré reakcie...
Myslím si, že k tejto téme už bolo povedané všetko, nemám čo dodať.
Predsa len, obvinili Vás z politických hier, z neférovosti voči primátorovi a podobne...
Ja nemám dôvod hrať politické hry, súkromne od primátora nič nepotrebujem, naše stretnutia sú čisto v pracovnej rovine.
Obišli ste však radnicu a mnohí to chápali ako nejaký „útok“ na primátora.
Útok? To rozhodne nie. Ale povedzte - je pravda, že Rimavská Sobota nemala ani po piatich týždňoch podaný projekt? Je. Ide o dobro samosprávy, je to v jej záujme, aby sa rozhýbala. V žiadnom prípade by som nehovoril o žiadnom osobnom útoku na primátora.
Priemyselný park v bývalých kasárňach je téma, ktorá v meste rezonuje už dlhšiu dobu, ako vy osobne vidíte šancu, že sľúbená podpora sem skutočne príde?
Nebude to ľahké, pretože na určitý balík peňazí bude iste viac žiadostí, ako vie ministerstvo uspokojiť. Ale vzhľadom na to, že v Rimavskej Sobote je neslávne vysoká miera nezamestnanosti, má väčšiu šancu získať finančnú pomoc. Urobím všetko preto, aby ju skutočne dostala, verím, že to dobre dopadne.
Z regiónu na vašu adresu počuť neraz pochvalné slová, nevyhýbate sa samosprávam, stretávate sa s ich predstaviteľmi, vraj ste už nejednému „otvorili dvere“ k vysokým politikom....
Snažím sa o to. Povedal som to niekoľkokrát aj u nás v strane, že musíme nejako pomôcť tomuto regiónu, lebo inak tu nebudeme viesť ani kampaň. Ja sa na tribúnu v Rimavskej Sobote nepostavím a nebudem niečo sľubovať, keď sme nesplnili nič. Starostov a primátorov navštevujem osobne a rozprávam sa s nimi o problémoch, ktoré majú, ako by sme im mohli pomôcť. Nie raz boli prekvapení, lebo na podobný postoj politikov sú zvyknutí iba pred voľbami. My chceme byť v teréne stále, viesť diskusie, počúvať pripomienky, a podobne.
Dá sa vôbec z pozície jednotlivca skutočne regiónu pomôcť?
Viete, u nás je vnímanie pomoci o peniazoch - hodnota politika záleží od toho, koľko peňazí prinesie do regiónu. Skôr by som povedal, že je to o zamestnanosti, aj keď to vyznie ako otrepaná fráza. Tento okres bol postihnutý veľkou neochotou pomôcť mu, presmerovať sem investorov. Počas uplynulých rokov dochádzalo len k zatváraniu a rozpredávaniu fungujúcich závodov a prevádzok a vlastne jediné, čo sem prišlo, boli hypermarkety. Pokiaľ ľudia nebudú mať prácu, nebudú mať ani kúpnu silu, to je jasné.
Príchod investorov je ale vo všeobecnosti spájaný s rýchlostnou cestou a tá, bohužiaľ, tadiaľto zatiaľ nevedie.
Áno, je to pravda, žiadna vláda sa nesnažila spojiť Zvolen a Košice, stále sa diaľnice robili na severe Slovenska. Dnes sú tam už veľké investície a severné trasy treba dotiahnuť, lebo potom to nebude mať žiadny efekt.
Nedávno bol v Rimavskej Sobote aj minister dopravy Ján Figeľ. V súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty na juhu Slovenska spomenul ako rozhodujúcu celú dekádu 2020...
Keď politik spomenie takýto časový horizont, nemá čo pokaziť. K tomu len toľko.
A čo sa týka plánovaných opráv ciest prvej triedy, 6-kilometrový (!!!) úsek v celom Rimavskosobotskom okrese hovorí za všetko. Nebudem to ďalej komentovať.
Tak sa teda ešte na chvíľu vráťme k predošlej téme. Myslíte si, že priemyselný park môže zásadne zmeniť situáciu v regióne k lepšiemu?
Samotný priemyselný park určite nestačí. Ale je dobrým základom pre to, aby sem investori prišli. Vytvorí im podmienky. Ľudia žijú v tom, že dotácia na priemyselný park rovná sa rapídne zníženie nezamestnanosti. To ale nie je celkom tak. Áno, priemyselný park vytvorí podmienky, následne sem však treba pritiahnuť aj ďalších podnikateľov.
Takže na ťahu bude opäť samospráva?
Áno aj. Dôležitá je však spolupráca samosprávy so SARIO-m. SaS, resp. ministerstvo hospodárstva, sa snaží „tlačiť“ investorov do tohto regiónu. Spomeniem Fiľakovo, kde vznikne 500 nových pracovných miest, ďalej Klenovec, 400 pracovných miest či Hnúšťu,150 pracovných miest. Investorom vieme pomôcť aj rôznymi benefitmi, na ktoré má štát dosah, napríklad odpustením daní a podobne.
Potenciálni investori v Rimavskej Sobote by nemuseli mať núdzu o vhodné podmienky. Okrem priemyselného parku v bývalých kasárňach primátor v liste adresovanom premiérke Radičovej spomína aj niekdajšie Závody ťažkého strojárstva (ZŤS), tie sú ale zatiaľ v súkromných rukách...
Viem o týchto zámeroch viac než si možno niekto myslí. A nerozumiem tomu, že keď nie je dotiahnutá infraštruktúra v bývalých kasárňach, prečo sa začína opäť vyťahovať ZŤS-ka. Objekt, ktorý je súkromným majetkom. Skúste sa na to opýtať primátora.
Vy už nič bližšie na túto tému nepoviete?
Zatiaľ nie.
Okrem nezamestnanosti je Rimavskosobotský okres príznačný aj tým, že tu žije vysoké percento rómskeho obyvateľstva. V krátkosti - aký je Váš postoj k riešeniu tzv. rómskej otázky?
Rómska problematika, to je jeden ťažký boj na dlhé trate. Aj Rómovia, ako všetci ostatní, sa musia naučiť prispôsobiť danému systému, ktorý je v zákonoch a pokiaľ nie, nemôžu sa spoliehať na to, že stále budú mať nejaké výhody, dotácie, budú sa im stavať domy a podobne. Každý má rovnaké šance, aby sa etabloval.
Je to aj o tom, že na Slovensku sa nepomáha strednej triede, stále pomáhame tým, ktorí nie sú ekonomicky aktívni. Zamestnaní ľudia si povedia, „však celý život pracujem, mám dve deti, za ktoré platím školné, na krku hypotéku, odvádzam dane, odvádzam odvody“ a v dôchodku keď sa porovná s niekým, kto je od 18-tich na úrade práce, má vyrobené takmer to isté. Takže sa nečudujem, ak silnejú názory, že Rómovia dostávajú všetko zadarmo a my si musíme za všetko platiť. Oni sa musia naučiť prispôsobiť systému, ale to sa samozrejme nedá dosiahnuť za jeden mesiac ani za rok, lebo dnes už máme tri generácie Rómov, ktoré ešte nepracovali. Je potrebné v nich hľadať snahu aktivizovať sa. A tiež, česť výnimkám. Je veľa slušných, šikovných a pracovitých Rómov.
Prozaická otázka, je ťažké byť politikom?
Po roku fungovania vo vrcholovej politike som sa naučil, že nie je to celé o pragmatizme, ale aj o vyjednávaní, o zákulisných hrách. Podstata by niekedy mohla byť oveľa jednoduchšia, ale okolo toho chce každý zasahovať, prihrievať si polievočku, je to občas ťažké. Každopádne, nie je to tak, ako sme si mysleli, že máme dobrú vec, ideme pomôcť ľuďom. Nejde to ľahko.
Funguje to skutočne tak, ako sa hovorí, že politici na seba v parlamente častokrát slovne ostro útočia a mimo rokovacej sály sú najväčší kamaráti?
Áno, presne takto to funguje. Či už je to opozícia alebo koalícia. Tí ľudia sú tam už veľmi dlho, prežili spolu roky a sú kamaráti. So SaS-kármi to tak ale nie je. Dokonca sme sa stretli s tým, že nám bolo vytýkané "vy nám vadíte, keby ste tu neboli vy, všetko funguje, ako predtým". Oni by sa boli dohodli. Sme nováčikovia, tak vadíme. Roky sa na Slovensku sťažujeme, ako sa máme, a roky sú tí istí ľudia v politike, tak nemôžme čakať, že zrazu nám prinesú niečo nové. Podľa mňa sú medzi nimi mnohé vyhasnuté osobnosti, odtrhnuté od reality.
Z nášho regiónu pochádza viacero politikov, existuje medzi vami nejaká spolupráca?
Spája nás predovšetkým to, ako pomôcť tomuto okresu a niečo pre neho vymyslieť.
Pokiaľ viem, nie raz ste sa objavili aj na mestskom zastupiteľstve u vás doma, v Tisovci. Kritizovali ste napríklad návrh Všeobecne záväzného nariadenia, nemajú z vás predstavitelia tamojšej samosprávy hrôzu?
(smiech) Zvyknú sa ma už dopredu pýtať, či prídem.
Ale nie, samozrejme, že sa ozvem, keď sa mi niečo nepáči alebo keď mám pocit, že je niečo v neprospech ľudí, mám na to právo ako občan Tisovca. Sledujem dianie v samospráve a nebojím sa povedať, keď sa mi niečo nezdá.
Do akej miery zasiahla politika Váš osobný život?
Určite do veľkej. Minimum času trávim doma a mám dve malé deti, takže to nie je jednoduché, byť desať dní od rodiny, potom prísť na dva dni domov, ako ste si všimli, keď zazvoní telefón, štartujem a odchádzam. Človek je stále na strunkách, ale je to povolanie...
S akými odozvami sa stretávate, povedzme od kamarátov, od známych, keď sa vraciate domov?
V prvom rade, keď prídem domov, nesnažím sa riešiť politiku. Predtým som si myslel, že veci sa dajú presadzovať omnoho jednoduchšie ale, bohužiaľ, nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Takže doma sa snažím oddýchnuť si, venovať sa rodine a známym a neriešiť politiku, lebo tieto debaty sa potom vyostrujú a narúša to vzťahy.
Zdroj: Rimava.sk
