Menu
Obraz s lyrickou témou, zobrazujúci dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí. Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok, vďaka čomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia Gemersko-malohontského múzea. Jeho autorom je gemerský rodák Július Rudnay. Tento obraz si budete môcť v múzeu pozrieť v rámci predmetu mesiaca august. Bude vystavený od 1. do 31. augusta.
„Obraz Materstvo sa do múzea dostal v roku 1911, kedy nákupná komisia Štátnej uhorskej výtvarnej spoločnosti (Országos Magyar Képzőművészeti Társulat) zakúpila 5 výtvarných diel rôznych autorov a darovala ich oblastným múzeám,“ uviedla pre Rimava.sk historička umenia Angelika Kolár. Jednotlivé diela podľa jej slov prislúchali múzeám, ktoré sa nachádzali v mieste rodiska toho ktorého autora, prípadne múzeu, ktoré sa k tomuto rodisku nachádzalo najbližšie. A tak, keďže najbližšie k Plešivcu bolo múzeum v Rimavskej Sobote, Rudnayov obraz Materstvo sa dostal do zbierkového fondu dnešného Gemersko-malohontského múzea.
Július Rudnay sa narodil 9. januára 1878 v Plešivci. Detstvo strávil v gemerských obciach, kde sa aj neskôr rád vracal a čerpal podnety k tvorbe. Ako ďalej historička uviedla, študoval v Budapešti, v Mníchove u Simona Hollósyho, s ktorým navštevoval aj maliarsku kolóniu v Nagybányi, a rok strávil štúdiom v Paríži. Po návrate domov sa v rokoch 1903 - 1905 usadil v gemerskej obci Hucín, kde sa stretával aj s rimavskosobotským maliarom Eduardom Putrom (1883 - 1915), pre ktorého bol veľkým vzorom a učiteľom. V lete 1905 si Rudnay v Rimavskej Sobote otvoril sezónnu súkromnú maliarsku školu, v ktorej sa Putra stal jeho pomocníkom a súčasne aj žiakom. „Spoločne sa tiež podieľali na výmaľbe južnej klenby takzvanej Margitinej kaplnky na cintoríne v Rimavskej Sobote, ktorú dal v roku 1904 postaviť rimavskosobotský právnik a statkár István Süteő-Munkácsi pre svoju nebohú manželku,“ priblížila Kolár.
Podľa historičky Rudnay z Hucína odišiel v roku 1905 do obce Hódmezővásárhely. Tu študoval život vidieckeho obyvateľstva, ktorým bol fascinovaný a ktorý ho inšpiroval k snahe vytvoriť v maľbe akýsi uhorský národný štýl. Neskôr sa presťahoval do Pešti. Obdobie prvej svetovej vojny (1914 - 1918) strávil v Lučenci ako náhradník, na front odvelený nebol. „Od roku 1922 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V roku 1947 založil umeleckú kolóniu v Baji, kde žil do roku 1953. Zomrel v Budapešti 4. januára 1957,“ zakončila historička.
Zdroj: Rimava.sk
