Menu
Zo zachovaného súboru pohľadníc mesta patria k najstarším pohľadnice zhotovené technikou známou pod názvom litografia. Kameňotlač alebo litografia patrí medzi grafické techniky do skupiny tlače z plochy.
Ako priblížila v publikácii Rimavská Sobota na starých pohľadniciach bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová, je to vlastne jednoduchá reprodukcia obrázka z kamennej platne zhotovenej z vápenca, z ktorej sa nanesený obrázok otláča. Technika litografie je známa už od roku 1796.
"Vynález a vývoj litografie sa pripisuje Čechovi Alojzovi J. F. Senefelderovi (1771 – 1834). Nebol síce výtvarník, ale jeho vynález si osvojili umelci ako Francisco Goya, Honoré Daumier, Marc Chagal či Toulouse-Lautrec. Čiernobielu tlač z kamennej platne a neskôr od roku 1826 aj farebnú tlač využívali aj umelci. Litografia je založená na princípe vzájomného odpudzovania mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom," uviedla Bodorová v publikácii.
Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou a litografickým tušom. Pokreslené miesta určené na odtláčanie priťahujú mastnotu a prijímajú farbu. Miesta, ktoré sa neodtlačia, priťahujú vodu a odpudzujú tlačiarenskú farbu. Na navlhčený litografický kameň sa položí papier a odtláča sa pomocou tlačiarenského lisu. Prvé litografie zobrazujúce veduty miest s dekoratívnym klišé sa objavujú okolo roku 1890.
Článok pokračuje pod reklamou
Technologicky náročná technika bola v počiatkoch značne drahá, a preto miestne tlačiarne počet vytlačených pohľadníc obvykle limitovali. Aj samotná technológia, ktorá spočíva v otlačení obrázka, pomerne rýchlo kamennú dosku znehodnotila. Pohľadnice vyhotovené technikou litografie patria jednak k najstarším, no svojou ojedinelosťou aj k najcennejším pohľadniciam.
"Litografické pohľadnice zvyčajne s viacerými zábermi zachytávali na pomerne malom priestore viaceré dominanty mesta. Objekty situované v meste na vzdialených miestach sa tak ocitli vedľa seba a vytvárali v spleti rastlinných úponkov dojem kompaktnosti a mesto idealizovali," pokračovala s tým, že výsledný efekt objektov zoradených na pohľadniciach obvykle s nápisom v maďarčine ako napríklad „Pozdrav z Rimavskej Soboty“ vyznieval viac-menej gýčovo. S odstupom času sú to nesmierne cenné historické dokumenty z prelomu 19. a zo začiatku 20. storočia. V Rimavskej Sobote sa predávali v kníhkupectvách Izsó Lévaiho a Lajosa Rakottyaia.
Pohľadnica so šiestimi zábermi zachytáva dominanty mesta zo začiatku 20. storočia. Vľavo hore sa nachádza budova stoličného domu Čierny orol, pod ňou je budova Mestskej sporiteľne na Hlavnom námestí, vľavo dole je staršia budova Zjednoteného protestantského gymnázia na dnešnej Ulici Bélu Bartóka. Najväčší obrázok je vpravo hore so záberom na Hlavné námestie s jarmokom, s radmi stánkov a predávajúcimi trhovníkmi. "Námestiu dominuje horel Tri ruže (neskôr hotel Tatra). V strede pohľadnice v oválnom obrázku je vstup do predajne kníh a papiernictva Izsó Lévaiho, známeho tlačiara z Hlavného námestia. Celkom dole je budova Uhorského kráľovského súdu na Námestí M. Tompu. Obrázok pochádza z roku 1900, kedy socha M. Tompu na námestí ešte nestála," napísala.
Pohľadnica s tromi zábermi zachytáva dominanty mesta zo začiatku 20. storočia. Vľavo je Kostol reformovanej cirkvi na Hlavnom námestí ešte bez kaplnky I. Ferenczyho. Stredný záber zachytáva juhovýchodnú časť Hlavného námestia s radom meštianskych domov a na konci s najstarším stoličným domom z roku 1798. Záber vpravo smeruje na Hatvaniho ulicu s tolerančnou stavbou kostola evanjelickej cirkvi postavenom v rokoch 1786 až 1790. Vpravo na ulici je vidieť Kossuthovu kaviareň.
Pohľadnica s jedným záberom zachytáva mesto od cesty na Košice, v popredí so Železničnou ulicou a komplexom budov, s chrámami troch cirkví, ktoré sa stali dôležitými dominantami mesta s úrodnými parcelami polí a pasienok. Podľa štatistiky zo sčítania malo mesto v roku 1900, z ktorého pochádza i pohľadnica, 5 776 obyvateľov, z toho 2 769 mužov a 3 007 žien. "Podľa oficiálneho sčítania sa v roku 1900 k maďarskej národnosti prihlásilo 5 424 ľudí a 322 k slovenskej. Pozoruhodné bolo i zastúpenie obyvateľov podľa vierovyznania, kedy sa k rímskokatolíckej cirkvi v roku 1900 hlásilo 2 236 obyvateľov. V meste žilo 1 058 kalvínov, 1 816 evanjelikov, 38 ľudí sa hlásilo ku gréckokatolíckej cirkvi a v tom čase tu žilo aj 595 židov," vysvetlila Bodorová.
Zo štatistiky sa dozvedáme i ďalšie údaje o živote v meste: informácie o sčítaní 1 071 domov, na ktorých bolo 595 striech pokrytých pálenými škridlami alebo plechom, 471 domov pokrývali drevené šindle alebo dosky. O desať rokov neskôr, to znamená v roku 1910, žilo v meste už 6 814 obyvateľov.
Pohľadnica s piatimi zábermi z konca 19. storočia zobrazuje vľavo hore rimavskosobotské klzisko z konca 19. storočia na Športovej ulici s rozšantenými deťmi. Vľavo dole je záber na rímskokatolícky kostol zostavený v rokoch 1774 a 1792 na Hlavnom námestí so skupinkou prizerajúcich na ľudí. Vedľa sa nachádza Hatvaniho ulica, na konci ktorej stojí evanjelický kostol postavený v rokoch 1786 až 1790. V strede hore je rad domov na Hlavnom námestí a na zábere v strede je židovská synagóga z roku 1868 a sídlo rabína, ktoré od roku 1986 stáli na Hatvaniho ulici neďaleko evanjelického kostola.
"Pohľadnica so štyrmi zábermi z konca 19. storočia zobrazuje vľavo hore rimavskosobotské Zjednotené protestantské gymnázium na dnešnej Ulici Bélu Bartóka, v ktorom sa vyučovalo v rokoch 1853 až 1904. Dole je rad domov na Hlavnom námestí, hore v strede sa nachádza Hatvaniho ulica. Napravo sa nachádza najstarší rožný dom Malohontského dištriktu, oproti tzv. Hekschov rožný dom, ktorý je jednou stranou situovaný na Hlavné námestie," doplnila.
Článok pokračuje pod reklamou
Na konci ulice vidieť tolerančný kostol evanjelickej cirkvi postavený v rokoch 1786 až 1790. V interiéri kostola sa nachádzajú liturgické predmety, ktoré sú darom švédskeho kráľa Gustáva III. a do Rimavskej Soboty ich previezli z kaplnky švédskeho vyslanca z Viedne. Vpravo je záber na severozápadnú časť Hlavného námestia s radovou zástavbou domov, kde stojí rímskokatolícka fara a oproti budova Mestskej sporiteľne z roku 1857.
Pohľadnica s tromi zábermi z konca 19. storočia zobrazuje vľavo hore rodný dom Mihálya Tompu, ktorý kedysi stál na Tompovej ulici, s pôvodnou pamätnou tabuľou na priečelí domu. Pamätnú tabuľu a maketu rodného domu významného uhorského básnika nájdeme v lapidáriu Gemersko-malohontského múzea. Na zábere v strede je Uhorský kráľovský súd okolo roku 1899 postavený v rokoch 1885 až 1887 predtým, ako tam umiestnili v roku 1902 sochu M. Tompu. Obrázok vpravo zachytáva rimavskosobotské Zjednotené protestantské gymnázium na dnešnej Ulici Bélu Bartóka, kde v rokoch 1853 až 1904 študovali významné osobnosti vtedajšieho Uhorska.
Pohľadnica s dvomi zábermi pochádza z roku 1903. Vľavo je záber na druhé najstaršie námestie Rimavskej Soboty, na Námestie M. Tompu. Zvečňuje sochu rimavskosobotského rodáka, básnika a farára Mihálya Tompu (1817 – 1868), ktorej autorom je známy sochár Barnabás Holló. Sochu slávnostne odhalili v roku 1902. V pozadí je neorenesančná budova Uhorského kráľovského súdu dostavaná v roku 1887. Druhý obrázok zachytáva neexistujúci rodný dom Mihálya Tompu. Stál na Tompovej ulici, pôvodne s pamätnou tabuľou umiestnenou medzi oknami jeho priečelia. "Originál pamätnej tabule z bieleho mramoru i maketa rodného domu sa nachádzajú v Gemersko-malohontskom múzeu. Obytný dom, v ktorom sa básnik 21. septembra 1817 narodil, patril k charakteristickému typu gemerského domu so sedlovou strechou pokrytou drevenými šindľami a so širokou podlomenicou. Postavený bol z hlinených nepálených tehál. Impozantne pôsobila i drevená poloblúková brána," napísala.
Na pohľadnici z roku 1900 je v dekoratívnom ráme panoramatický záber na Uhorskú kráľovskú poľnohospodársku školu na Kurinci, ktorú založili v roku 1884. Osada Kurinec leží približne 5 kilometrov od mesta. Vznikla po zrušení poľnohospodárskej školy v Liptovskom Hrádku a v Uhorsku bola jedinou odbornou školou svojho druhu. Uhorská kráľovská škola úspešne vychovávala adeptov pre rôzne poľnohospodárske profesie takmer päťdesiat rokov. Neskôr našla pokračovanie v hospodárskej škole, ktorú zriadili v roku 1932 na okraji mesta. V zábere je vidieť prístupovú cestu od Rimavskej Soboty a rozsiahly areál školy s budovami, internátom, bytom riaditeľa a ostatnými prevádzkovými objektmi.
Zdroj: Oľga Bodorová – Rimavská Sobota na starých pohľadniciach (2008)
NENECHAJTE SI UJSŤ
