Bolo pekné letné počasie v roku 1889. V neskorých večerných hodinách sa v otvorenom okne miestnych kasární mihne postava vojaka. Je oblečený a opatrne sa rozhliadne von z okna. Všade panuje ticho, vojak neváha a vyskočí do tmy. Opatrne popri stene našľapuje a počúva, či ho stráž nezaregistrovala.
Na ulici nevidí ani žandára a tak smelo ide ulicou do mesta. Z výklenku jednej brány sa odpúta mladá žena. S vojakom prehodí pár slov a zdá sa, že sa na niečom dohodli a možno sa už aj poznali predtým. Ich kroky smerujú do skrytých miest, kde ich nik nepovolaný nenájde a nebude rušiť. Z okna kasární vyskakuje ďalší vojak a celá situácia sa opakuje, akurát na neho čaká úplne iná deva, nie tá predchádzajúca. Taktiež končia spoločne na miestach, kde nie sú nikomu na očiach.
Článok pokračuje pod reklamou
V miestnych kasárňach sa zrazu objavila záhadná nemoc. Čím ďalej, tak tým viac vojakov ochorelo a v podstate sa stali nebojaschopnými, zoslabnutí v horúčkach a pripútaní k lôžku. Vojenský lekár sa činil a vlastne rýchlo našiel pôvodcu ochorenia a vedel, koľká bije, aj keď dotknutí vojaci zatĺkali, ako sa len dalo.
Podal hlásenie svojmu nadriadenému, veliteľ posádky neváhal ani chvíľu a namieril si to priamo na Mestský úrad v Rimavskej Sobote. Šokovanému starostovi oznámil, že sa v meste rozmohla prostitúcia a jeho vojakov decimujú choroby, ktoré sa dajú preniesť len jedným spôsobom a radšej o ňom taktne pomlčal.
Starostovi sa zarosilo čelo, čo sa to v jeho meste deje a aby v tom nebol sám, zvolal okamžite mestskú radu. Na počudovanie z mesta nemali žiadne správy o nejakej chorobe, ani jedna z prípadných nakazených slečien nevyhľadala lekársku pomoc a tak to najskôr chceli brať ako zlomyseľný útok zo strany vojakov na poctivé devy v našom meste.
Veď pred necelými štyrmi rokmi úspešne zasiahli vo všetkých krčmách na území mesta a riešili 13 ľahkých slečien, z ktorých šesť skončilo v nemocnici s infekčnými chorobami. Napokon padlo rozhodnutie, že sa večer povinne zavrú brány všetkých domov a do ulíc sa pošlú žandári. Pokiaľ vonku chytia nejakú ženu, tak ju bezodkladne prehliadne službukonajúci lekár.
Článok pokračuje pod reklamou
Razia sa vykonala a v hustej sieti žandárov uviazli čeľadníčky z tých najlepších domácností v Rimavskej Sobote. Prehliadajúci lekár hneď prvý týždeň razie poslal do nemocnice 16 čeľadníčok, pri ktorých zistil infekčnú pohlavnú chorobu. Na dotknutú domácnosť padla hanba, koho to zamestnávajú a ešte na určitú dobu zostali aj bez čeľadníčky, pokiaľ sa tá nevyliečila v nemocnici.
Razie pokračovali a do miestnej nemocnice sa dostávali ďalšie adeptky najstaršieho remesla. V meste sa ľudia začínali sťažovať, že večer musia sedieť doma za zavretými bránami, ale inej cesty nebolo a žandári si svoju prácu riadne vykonávali ďalej.
Padali rôzne návrhy, ako potrestať tieto devy, ktoré takto poškvrnili svoje domácnosti a tiež mesto. Pri prvom prehrešku malo dôjsť k prísnemu napomenutiu, pri druhom k väzeniu so sprísneným pôstom a pri treťom prehrešku, pokiaľ by šlo o obyvateľku mesta, tak jej na určitú dobu zakázať nastúpiť do služby a pokiaľ by šlo o cezpoľnú devu, tak ju vykázať von za hranice mesta.
Chvíľu panoval v Rimavskej Sobote pokoj, aj keď ktovie, čo sa odohrávalo v bočných uličkách. Za pár rokov sa v meste objavil nový nešvár a to tzv. „obchod s bielym mäsom“.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 25. 12. 1885
Gömör – Kishont zo dňa 10. 10. 1889
Gömör – Kishont zo dňa 17. 10. 1889
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ