Menu
Fatamorgána sa spravidla v našich mysliach spája s vyprahnutou púšťou, kde horúčavami sužovaný pútnik hľadá životadárnu vodu. V diaľke už pútnik vidí oázu s palmami a jazierkom, ako sa k nej však blíži, tak sa obraz rozplýva a mizne v diaľke.
Fatamorgána je svetelný úkaz spôsobený lomom lúčov. Zrkadlenie vzduchu, pri ktorom sa stávajú viditeľnými vzdialené neviditeľné predmety a krajiny. Zjavujú sa veci tam, kde nemôžu byť a ide o optickú ilúziu.
Článok pokračuje pod reklamou
Naši predkovia označovali tento prírodný úkaz názvom Vodomar a zdôvodňovali to takto: Našské meno vodomaru nosí otázny úkaz preto, že keď sa na veľkých pustých rovinách zjaví takýto prírodný úkaz, poveternostné obrazy zemských predmetov sa zjavujú dole hlavou, ako keby pri vode stáli a podobu svoju v nej odrážali. Keď sa ale pocestný priblíži k tomu miestu, kde obraz bolo vidieť, nuž i tá na púšti túžobne očakávaná „márna voda“ zmizla, keď jej tam ani nebolo.
V roku 1874 sa takýto úkaz odohral v Tisovci a jeho očitým svedkom bol Daniel Daxner. Videné si nenechal pre seba, ale svoje poznatky formou listu odoslal do redakcie Obzor. Jeho slová boli nasledovné: „Úkaz vodomaru pri Tisovci. Prekavapený súc u nás veľmi zriedkavým úkazom prírody, takzvaným vodomarom (fatamorgána), ponáhľam sa o ňom cteným čitateľom stručnú správu podať. Dňa 16. júla bolo na jednom, od Tisovca asi tri hodiny vzdialenom vysoko medzi horami ležiacom poli, v takzvaných Zbojskách veľmi horúco. Toho istého dňa pred západom slnka, sediac pred jednou z našich izbičiek s mojou milou pani matkou, spozorovali sme niekoľko šedivo-červenkastých oblakov. Na jednom mieste mali zelenú, tráve podobnú farbu, za ktorými sa ukrývalo slnko. Po chvíli spozorovali sme k nášmu veľkému prekvapeniu v tej zelenej časti obraz a to našich Zbojsk. Čím ďalej, tým zreteľnejšie stávalo sa to vyobrazenie v opísaných už oblakoch. Nechtiac ani vlastnému zraku veriť, prirovnali sme tento vzdušný obraz k skutočnému a všetko sa podivne zrovnalo. Tam v oblaku rozoznať sa menovite dalo miesto, kde v poli krumple stáli, ba i to sa rozoznalo, pokiaľ tráva na lúke bola skosená. Vidieť boli všetky tri humná a pri každom jeho izbičku, len pravdou je, že to bolo v zmenšenej podobe. V náramnom našom prekvapení nenapadlo nám, obrazy našich osôb hľadať v oblaku. Keď som ale čiastky obrazu potom začal pozornejšie prezerať, začal on pozvoľna miznúť a stratil sa zanedlho celkom. Oblaky na ktorých bol obraz ako vymaľovaný sa o chvíľu úplne rozplynuli. Podľa môjho chatrného zdania, slnečné papršteky odrazené v nižších vrstvách povetria zachytili sa v tom oblaku a na ňom utvorili kus toho poľa.“
V Tisovci teda fatamorgánu videli, má niekto z čitateľov už podobnú skúsenosť?
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Obzor zo dňa 5.8.1874
NENECHAJTE SI UJSŤ
