Menu
História ľudstva opäť odkryla niečo zo svojich dávnych tajomstiev. Tentoraz sa medzinárodný tím archeológov zameral na zaniknutý kláštor Paulínov v Gombaseku pri Plešivci. Hoci bol tento zaniknutý kláštor známy odbornej i laickej verejnosti už dlhodobo známy, plošný výskum tejto významnej národnej kultúrnej pamiatky nebol vykonaný. Až doposiaľ, kedy sa archeológom podarilo kompletne odkryť pôdorys kostola a objaviť aj unikátne nálezy.
Členom a zároveň aj vedúcim medzinárodného výskumu bol Alexander Botoš, archeológ z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Ako priblížil pre Rimava.sk, prvá písomná zmienka o kláštore pochádza z roku 1371. Podľa jeho slov bol kláštor pravdepodobne založený Bubekovcami* Bebekovcami. „Paulinskí mnísi v kláštore pôsobili až do roku 1566, keď ich z kláštora vyhnal Juraj Bubek *Bebek, ktorý ho obsadil a prestaval na pevnosť,“ poznamenal s tým, že výnimočnosť kláštora spočíva v tom, že to bol jediný paulínsky kláštor na území Gemera a podľa dochovaných písomných správ mal pomerne rozsiahle majetky.
Kláštor však mal aj pomerne veľké rozmery. Pred výskumom bolo viditeľné len torzo južného obvodového muriva kostola, vysoké asi 7 – 8 metrov. Odborníci na archeológiu počas výskumu odkryli loď bývalého kláštorného kostola s dĺžkou 16,5 m a šírkou 8,85 m. „Šírka muriva bola maximálne 1,40 m. Presbytérium kostola bolo zachované len v minimálnych zvyškoch, bolo výrazne poškodené nejakým terénnym zásahom z obdobia novoveku,“ priblížil Botoš a dodal, že týmito objavmi to nekončilo.
Okrem kostola odkryli aj murivá, ktoré už prináležali samotnému kláštoru (časť krížovej chodby).„Odkryli sme aj renesančný oktogonálny bastión, zo 16. storočia, ktorý pravdepodobne tvoril súčasť opevnenia bebekovskej pevnosti. Objavili sme aj objekt s keramickými fragmentmi, z 9. – 10. storočia, ktoré nám preukazujú osídlenie lokality už v období včasného stredoveku,“ opísal archeológ. Z hnuteľných archeologických nálezov si podľa jeho slov pozornosť zasluhuje nález gotického svorníka opatrený freskou žehnajúcej ruky, nálezy omietok s freskou zdobených pozostatkami zlatej fólie, nálezy niekoľkých mincí z obdobia 15 – 16. storočia. „Úplne výnimočnými sú nálezy zo stredovekého kódexu. Objavili sme zachované fragmenty z obalu stredovekého kódexu, ktorý bol tvorený drevenou doskou, potiahnutou kožou a zdobený bronzovým kovaním. Zachovanie organických častí - dreva, kože je skôr výnimočné,“ ozrejmil.
Niektoré nálezy však neostanú pred očami verejnosti ukryté. Ako Botoš priblížil, tie hnuteľné sa momentálne konzervujú a neskôr budú súčasťou zbierkového fondu archeológie. Rovnako nevylúčil možnosť prezentovať nálezy formou výstavy. Objavený areál kostola podľa neho ostal odkrytý a v budúcnosti by mal byť konzervovaný, obnovovaný a prezentovaný ako turistická atrakcia. Na to si ale budeme musieť istú dobu počkať.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: archív Alexander Botoš
*Opravené 27.5.2018
