Menu
Vedeli ste, že jaskyniarstvo v Rimavskej Sobote má svoju už 40-ročnú históriu? Jeho počiatky siahajú až do roku 1967 a v roku 1970 vznikol Rimavskosobotský amatérsky speleologický klub (RASC). Za ten čas sa miestnym jaskyniarom podarilo prebádať nielen podzemné krásy Drienčanského krasu, ale aj veľkú časť Gemer a Novohradu mimo územia Muránskej planiny a Slovenského krasu. Ako to však v súčasnosti býva, samotné nadšenie a túžba objavovať neobjavené nestačí. Preto sa miestni jaskyniari obracajú aj na Vás, s prosbou o darovanie 2% daní z príjmov. Aj takto sa môžete stať ich podporovateľmi a spolu s nimi ak nie osobne, tak aspoň symbolicky objaviť neprebádané podzemné krásy nielen nášho regiónu.
Počiatky dobrovoľného jaskyniarstva v Rimavskej Sobote siahajú do roku 1967, kedy sa okolo Štefana Kinku formuje skupinka zvedavcov zaujímajúcich sa o prírodné dutiny – jaskyne. V roku 1970 preto vzniká Rimavskosobotský amatérsky speleologický klub (RASC). O dva roky neskôr jeho členovia na jaskyniarskom týždni v Gombaseku skladajú skúšky a pod vedením Jozefa Gaála začínajú fungovať pod záštitou Slovenskej speleologickej spoločnosti ako Oblastná skupina Rimavská Sobota. Územím ich pôsobenia sa stáva najmä Drienčanský kras, avšak ich aktivity geograficky pokrývajú veľkú časť Gemera a Novohradu (mimo územia Muránskej planiny a Slovenského krasu). Skupina sa vďaka svojej bohatej objavnej a dokumentačnej činnosti pomerne rýchlo dostáva do povedomia slovenského jaskyniarstva.
Príbeh o objavení Špaňopoľskej jaskyne
Bolo to 28. augusta 1978, kedy sa podarilo Ľudovítovi Gaálovi a Vladovi Žipčákovi vo východnej časti Drienčanského krasu odkryť neveľký vchod a preniknúť do priestorov jaskyne, ktorú nazvali Špaňopoľská. Strop vstupnej chodby stúpa a po chvíli sa chlapi kochajú priestorom Veľkej sály s výškou stropu až 11 metrov. Jaskyňu neskôr zdokumentujú v dĺžke 40,8 metrov. V roku 1986 sa na konci Veľkej sály pokúsia prehĺbiť úzku puklinu a odkryť ďalšie pokračovanie jaskyne, no bezvýsledne. Miest označených „hic sunt leones“ (tam sú levy) je v Drienčanskom krase ešte mnoho a tak prieskum Španopoľskej jaskyne načas utíchne.
V roku 1995 členskú základňu prvej generácie rimavskosobotských jaskyniarov dopĺňa Miroslav Vytřísal so skupinou skautov. Tí zo začiatku jaskyniarom pomáhajú a priúčajú sa kumštu jaskyniarskeho bádania so všetkým, čo k tomu patrí a postupom času sa mnohí stávajú plnohodnotnými členmi. Vyššie spomínaných neprebádaných „miest kde sú levy“ na mape Drienčanského krasu je vzhľadom na jeho menšie územie (23 km2) čoraz menej a po silnej zostave predchádzajúcej generácie už veru nie je ľahké objaviť novú jaskyňu. Táto skutočnosť je jedným z hlavných dôvodov toho, že sa tentokrát už mladšia generácia v roku 2010 do Špaňopoľskej jaskyne vracia a dumá nad možnosťami prípadného ďalšieho postupu.
Miesto na konci Veľkej sály sa im celkom pozdáva, neúspešný pokus o prienik do neznámych priestorov z roku 1986 mladých neodradí a zhodnú sa na tom, že tu „zakopnú“ (žargónový výraz významu: veď tu skúsme pokopať a keď to nepustí ďalej, pôjdeme inam). Písal sa 2. apríl 2010 a v západnej časti sály nachádzajú v sedimente dieru, ktorá poukazuje na výskyt jazveca. Zahlbovaním sa a jej rozširovaním postupne odkrývajú chodbu, ktorá sa po dvoch metroch lomí a začína smerovať do masívu, čo je dobrým znamením. Nakopanú hlinu hromadia vo Veľkej sále – veď miesta je tu dosť. Situácia sa však časom začína komplikovať, preto že v chodbe profilu vhodného len na plazenie sa kope ťažko a kvôli vyššiemu obsahu hromadiaceho sa CO2, sa aj ťažšie dýcha. S narastajúcou dĺžkou je teda potrebné priemer chodby zväčšiť. Z tohto dôvodu sa aj tak veľký priestor ako je spomínaná sála, začína plniť hlinou a je potrebné ho transportovať von z jaskyne. Tomu ale bráni malý vchod, takže už v lete sa jaskyniari púšťajú do jeho zväčšovania na rozmer 2x1 meter a osadenie nového uzáveru.
Pri týchto prácach však musia prehĺbiť aj vstupnú chodbu a objavujú pri tom niekoľko črepov, ktoré sú evidentne staršieho veku. Pozastavujú práce a na ďalšiu akciu už jaskyniari prichádzajú s archeológom Mariánom Sojákom z Archeologického ústavu SAV v Nitre, s ktorým už na iných lokalitách spolupracujú niekoľko rokov. Postupným odkrývaním objavia ďalšie črepy z doby bronzovej (z kyjatickej kultúry) a tiež črepy zo stredoveku (z 13.–15. stor.), ktorých nález oznamujú Krajskému pamiatkovému úradu v Banskej Bystrici. Následný archeologický výskum prináša aj ďalšie skvosty, ako napríklad nález limnokvarcitového pazúrika, používaného pravekým človekom na rezanie. Nález dokazuje podstatne staršie aktivity ľudstva v spojení s jaskyňou. Táto celistvá tvrdá hornina sa totiž v širokom okolí jaskyne vôbec nenachádza, čo značí, že sem musela byť prinesená človekom, pravdepodobne v neolite.
V priebehu nasledujúcich rokov sa jaskyniari snažia postúpiť kopacími prácami vo vyššie spomínanej chodbe. Občas sa tesne pod stropom skalného masívu objaví voľná dutina, avšak väčšinou je chodba vyplnená sedimentom až po strop. Nálezy sa v nej nenachádzajú, čo poukazuje na jej vyplnenie hlinou ešte v dobách pred prítomnosťou prvého človeka v tejto jaskyni. V roku 2018 sa predsa len objavuje aj niečo z archeologického súdka. V sedimente na čelbe na nás vykukne sánka mláďaťa medveďa a podľa jej sčernetej farby poukazujúcej na jej starší vek predpokladáme, že ide o medveďa jaskynného. Chodba nevedie priamo, niekoľkokrát sa stočí a na jej konci sa ťažšie dýcha, preto je potrebné ju znova zväčšovať. Súčasne sa sťažuje transport nakopaného materiálu von z jaskyne a preto zdokonaľujeme tzv. „bandaskotatrovky“. Nazývame tak na ležato zrezané bandasky s pripevnenými kolieskami, ktorými vynášame materiál z chodby. Používame čoraz väčšie bandasky a pôvodné podvozky z kočíkov vo štvrtej generácii bandaskotatroviek strieda silnejšia konštrukcia z L profilov, pevné a ľahké kolieska z paletizačných vozíkov a bandasky vystriedajú pružné murárske vaničky.
Jaskyniar na čelbe sa oháňa čakanom, hlina sa z chodby neraz oddelí iba na jeho šírku a nejde odlepiť. Ďalší člen kopacieho tímu materiál hromadí a nakladá vozík, ktorého hmotnosť často presahuje 70 kg. Potom nasleduje 6–8 chlapov čupiacich či ležiacich v chodbe, ktorí si vzájomne vozík posúvajú až kým ho posledný dvaja vo Veľkej sále nevyklopia do fúrika a nevynesú von. Drina je to veru poriadna, ale dobrej partii jaskyniarov, ktorí už spolu fungujú od skautských čias viac ako 25 rokov, to nevadí.
Toto je príbeh len jednej z našich jaskýň, no je to príbeh nás všetkých. Všetci totiž vieme, že jednotlivec v jaskyni nedokáže takmer nič. Silu máme ako celok a to preto, že sme každý iný. Niekto je dobrý plazič v nízkych priestoroch, niekomu nevadí keď mu z vody trčí iba nos, niekto dobre fotí, mapuje, či lezie, iný je silný kopáč, či konštruktér. Všetci vieme o našich silných či slabých stránkach a teda vieme koho z nás nasadíme pri tom-ktorom probléme, aby sa s ním popasoval, lebo on to zvládne najlepšie z nás. Tým je každý prínosom pre toho druhého a samozrejme aj pre našu Oblastnú speleologickú skupinu Rimavská Sobota. Objaviť jaskyňu dnes veru nie je sranda, ale kopec srandy sa pri tom zažiť dá. Zatiaľ sme vykopali chodbu dlhú 30 metrov, raz sa však prekopeme a objavíme voľný priestor. Možno už zajtra..
„Chceli by sme sa touto formou poďakovať všetkým naším priateľom, ktorí s nami chodia na jaskyniarske akcie, alebo nám inak pomáhajú, či aspoň fandia. Rozhodne v neposlednom rade ďakujeme najmä rodinám, ženám či partnerkám, ktoré nám nášho „koňa“ tolerujú a tešia sa keď prídeme domov. V jaskyni je síce super, ale základom vydarenej jaskyniarskej akcie je vrátiť sa domov zdravý. Taktiež ďakujeme mestu Rimavská Sobota za finančnú podporu našich aktivít. Touto cestou by sme chceli poprosiť tých, ktorým sa naše aktivity páčia a chceli by nás podporiť, aby nám venovali svoje 2 % daní z príjmov. Ďakujeme," povedal Igor Balciar člen Oblastnej speleologickej skupiny Rimavská Sobota.
Údaje Oblastnej speleologickej skupiny Rimavská Sobota:
OBLASTNÁ SPELEOLOGICKÁ SKUPINA RIMAVSKÁ SOBOTA (keďže do tlačiva sa obyčajne nezmestí celý názov, stačí napísať: OBLASTNÁ SPELEOLOGICKÁ SKUPINA R.S.)
Sídl. Rimava 1065/18, 979 01 Rimavská Sobota
IČO: 450 203 96
Právna forma: občianske združenie
IBAN: SK87 0900 0000 0003 8216 3402
SID: nevypĺňať
Bližšie informácie aj na [email protected], alebo tel. čísle 0908 714 306.
Zdroj: Rimava.sk, Igor Balciar - jaskyniar
