Menu
Národná kultúrna pamiatka sa nachádza v centre Jelšavy. Opustený Coburgovský kaštieľ chátral približne 30 rokov, až v roku 2015 sa do jeho útrob postupne začal vracať život.
Zachraňujú čo sa dá
Má za sebou dlhú históriu, počas ktorej bol najskôr dominantou Jelšavy, neskôr vyhoreným sídlom, domovom úradníkov i študentov, miestom vyčíňania vandalov a nakoniec pamiatkou, ktorú sa už pár rokov snaží zveľadiť a prezentovať jej majiteľ – mesto Jelšava. Ako pre Rimava.sk povedala Viera Kozárová, koordinátorka pamiatkovej obnovy, záchranné práce v kaštieli prebiehajú už od roku 2015.
Článok pokračuje pod reklamou
„V rámci projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva realizujeme rôzne práce, ktoré sú zamerané hlavne na statickú konsolidáciu ohrozených častí murovaných konštrukcií, odvodnenie objektu, pričom pri výkopových prácach vždy prebieha archeologický výskum. Rekonštrukcia zadnej časti kaštieľa sa uskutoční z tzv. nórskych fondov,“ konkretizovala Kozárová s tým, že komplexne vynovia jedno celé krídlo pamiatky a vznikne tu zázemie pre Historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera. V súčasnosti prebiehajú prípravné práce projektu a proces verejného obstarávania.
Zatiaľ si však kaštieľ prešiel niekoľkými zmenami. Azda najviditeľnejšia je obnova strechy či nosných konštrukcií. Pracovníci sa však zamerali aj na menej viditeľné, no rovnako potrebné práce, vďaka ktorým postupne odstraňujú havarijný stav historického kaštieľa – či už je to sanácia pilierov, oprava múrov a iných častí objektu. Tiež treba spomenúť i napojenie kaštieľa na inžinierske siete, a to voda, elektrina, plyn a kanalizácia.
Realizované projekty obnovy a využitia kaštieľa mestom Jelšava sú finančne podporené z rôznych zdrojov. Všetko začalo a každoročne pokračuje dotáciou z Ministerstva kultúry SR a Európskym sociálnym fondom v spolupráci s úradom práce. Na základe výziev a žiadostí sa pridružili BBSK, Rozvojová agentúra BBSK a OOCR Gemer, Nórske kráľovstvo i Úrad vlády SR v rámci regionálnych príspevkov. Donorom pri obnove v rokoch 2015-2018 boli aj Slovenské magnezitové závody, a. s., Jelšava.
Ponúkne aj zážitkové ubytovanie
Národná kultúrna pamiatka je návštevníkom a turistom prístupná aj počas záchranných prác, samospráva v kaštieli priebežne pripravuje rôzne kultúrne podujatia. „Už od roku 2015 sa osvedčilo prezentovať kaštieľ aj počas pamiatkovej obnovy. Ukázalo sa, že verejnosť má záujem o nevšedné zážitky. A to buď formou komentovanej prehliadky, kedy je návštevník takpovediac vtiahnutý do procesu obnovy a má možnosť vidieť a počuť o priebehu záchranných prác v priamom prenose,“ uviedla Viera Kozárová. Veľký úspech podľa nej zožalo napríklad dvojdňové podujatie Hradby Samoty. Festival, ktorý je zameraný na experimentálne audio-vizuálne umenie prezentujúce sa v pamiatkových objektoch, pritiahol aj návštevníkov zo zahraničia. V priestoroch kaštieľa si svoje miesto našli už aj vernisáže i stále expozície.
V roku 2021 mesto spolu so združením Čierne diery, ktoré mapuje zabudnuté a chátrajúce pamiatky Slovenska, plánuje návštevníkom priblížiť atmosféru kaštieľa Coburgovcov aj prostredníctvom zážitkovej expozície s možnosťou prenocovania v presklených bunkách. „Návštevník si bude môcť z oceľových lávok obzrieť aj doteraz nedostupné časti kaštieľa, pretože v minulosti došlo k prepadnutiu klenieb cez dve podlažia v jednej z jeho častí,“ priblížila Viera Kozárová. „Tento nevšedný projekt, financovaný zo zdrojov občianskeho združenia Čierne diery, určite prispeje k rozvoju turizmu v regióne,“ dodala na záver.
Z rúk vznešených rodov cez vandalov až pod správu mesta
História kaštieľa siaha až do 17. storočia. Najskôr mal podobu dvojpodlažného objektu s drevenou pavlačou, o tri desaťročia neskôr k nemu pristavili opevnenie – hradbový múr s nárožnými baštami, dvojpodlažné veže s obdĺžnikovým pôdorysom. Dodnes je z tohto obdobia zachovaná západná a severná bašta a viacero štrbinových strieľní. Počas svojej existencie kaštieľ prešiel mnohými rukami, jeho počiatky sa však spájajú s majiteľom panstva Muráň, do ktorého patrila Jelšava, gemerským županom Jurajom Széchym.
Neskôr po jeho smrti a smrti jeho vdovy prešiel kaštieľ v Jelšave pod správu fiľakovského kapitána, kráľovského komorníka a neskoršieho uhorského palatína grófa Františka Wesselényiho, manžela Márie Széchyovej. Po jeho smrti a po odhalení ním organizovaného sprisahania sa kaštieľ dostal do rúk košických jezuitov – písal sa rok 1669. V 80. rokoch 17. storočia kaštieľ so súhlasom vtedajšieho cisára Leopolda I. odkúpil aj s mestom Jelšava gróf Štefan Koháry, ktorý začal kaštieľ opravovať po roku 1711. Bol totiž poškodený v čase povstaní Imricha Thökölyho a Františka II. Rákócziho.
Koncom 18. storočia Jelšavu zasiahol požiar, ktorému sa nevyhol ani kaštieľ. A tak veľkolepá neskorobaroková prestavba, ktorej sa chopil gróf Mikuláš Koháry v roku 1763, ostala navždy nedokončená. Kaštieľ začal slúžiť najmä ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov. Posledným mužským členom rodu bol knieža František Koháry. Jeho poslednou vôľou bolo, aby kaštieľ patril jeho dcére kňažnej Antónii Koháryovej a jej manželovi princovi Ferdinandovi Sachsen-Coburg-Gothaovi. Posledným majiteľom kaštieľa z rodu Coburgovcov bol Ferdinand von Sachsen Coburg-Gotha (1861 – 1948). Po obnovení bulharského štátu sa v roku 1887 stal bulharským panovníkom, v roku 1908 bulharským cárom. Po 1. svetovej vojne musel abdikovať a opustiť Bulharsko.
V polovici 20. storočia v kaštieli sídlila napríklad filiálka Semenárskeho závodu Štátnych lesov či Štátna horárska škola a neskôr aj Poľnohospodárske odborné učilište s internátom. Zadná časť kaštieľa bola do 70. rokov minulého storočia obývaná rodinami s deťmi. Po ich odsťahovaní sa do kaštieľa ešte silnejšie zahryzol zub času, neskôr sa stal aj miestom vyčíňania vandalov. V 90. rokoch po zmene režimu sa dostal do rúk súčasného vlastníka – mesta Jelšava.
Zdroj: Rimava.sk, T. Janura – Kaštieľ v Jelšave z pohľadu historického vývoja, 2014, IN: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum, foto: Viera Kozárová
