Menu
Petícia je adresovaná ministrovi životného prostredia SR, generálnemu riaditeľovi Štátnej ochrany prírody SR a Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica.
Online ju podpísalo takmer 600 ľudí
Občania v petícii žiadajú ochranu územia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, a to prostredníctvom definitívneho zastavenia banskej činnosti v ložisku stavebného kameňa po vypršaní banského povolenia platného do konca budúceho roka. Banskú činnosť navrhujú presunúť mimo hranice CHKO Cerová vrchovina.
Petícia je reakciou na plánované zvýšenie ťažby v lome Čamovce, ktorý dobýva žilinská firma PK Metrostav a. s., a to z 98 000 na 190 000 ton ročne.
Článok pokračuje pod reklamou
„Dôvodom nesúhlasu je zabrániť nevítanému využitiu územia, aby nedošlo k nezvratnej devastácii neopakovateľných prírodovedeckých hodnôt územia,“ uvádza sa v znení petície, ktorej iniciátor je entomológ Attila Balázs.
CHKO Cerová vrchovina sa skladá z biotopov začlenených do sústavy chránených území členských krajín Európskej Únie, územie je ďalej vyhlásené ako Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina-Porimavie. Taktiež je súčasťou cezhraničného maďarsko-slovenského geoparku Novohrad-Nógrád, ktorý je jediným geoparkom Slovenska v globálnej sieti geoparkov UNESCO. „Územie oplýva unikátnym geologickým dedičstvom, je frekventovanou turistickou destináciou, a preto dotknuté územie chceme využiť v prospech ľudí a prírody zároveň,“ tvrdia ďalej v petícii.
Ohrozená je podľa nich aj prírodná pamiatka Belinské skaly
Za prírodnú pamiatku boli Belinské skaly vyhlásené v roku 1993. „Keď sme začali analyzovať situáciu, tak sme videli, že týmto by sa dobývací priestor veľmi vážnym spôsobom priblížil k PP Belínske skaly,“ povedal primátor Fiľakova Attila Agócs na tlačovej konferencii zvolanej k vyhláseniu petície. Táto prírodná pamiatka a jej okolie je podľa iniciátorov petície jedným z najhodnotnejších prírodných dominánt v CHKO Cerová vrchovina.
„V Belinských skalách sa nachádzajú vzácne prírodné hodnoty. Okrajové časti lávového prúdu, bazaltové skaly, hlavne stĺpy, sa pomaly odlučujú od masívu a pomaly sa zosúvajú dole svahom. Vznikajú vzácne útvary, ako napríklad skalnaté mesto. Je tam Belínska jaskyňa,“ opísal geológ Ľudovít Gaál, ktorý sa pridal k petičnému výboru.
Ako ďalej tvrdí primátor Agócs, v kameňolome by ťažili aj pomocou odstrelov. To by podľa neho mohlo ohroziť Belinské skaly. Geológ Gaál poznamenal, že v Cerovej vrchovine sa nachádza viac totožných bazaltových lomov, kde banská činnosť neohrozuje okolité prostredie. „Lom Čamovce priamo ohrozuje PP Belinské skaly,“ porovnal.
„Zastávame názor, že ťažbu suroviny na území Cerovej vrchoviny je potrebné realizovať tam, kde ťažobnou činnosťou nebudú bezprostredne ohrozené prírodné hodnoty územia, teda mimo plochy chránenej krajinnej oblasti a geoparku. Také sú ložiská Bulhary, Konrádovce, Veľké Dravce alebo Husiná,“ navrhujú v petícii.
Ťažba podľa firmy neohrozuje prírodu
Ťažba v dobývacom priestore Čamovce začala v 60-tych rokoch minulého storočia. Ako uvádza spoločnosť PK Metrostav a. s. v zámere na zvýšenie kapacity lomu, ktorý vypracoval zhotoviteľ ENVICONSULT spol. s r.o, lom nemajú v pláne rozširovať a ťažiť chcú v existujúcom dobývacom priestore.
„Dominantným vplyvom ťažby je hluk a prašnosť, ktorá sa však prejavuje iba v najbližšom okolí lomu. Zvýšenie kapacity ťažby nepredstavuje významný vplyv na CHKO v porovnaní so súčasným, povoleným stavom,“ uvádzajú v zámere.
„PP Belinské skaly sa nachádza 134 m južne od južného okraja lomu Čamovce. Zvýšenie kapacity ťažby na 190 000 t/rok nebude mať vplyv na toto chránené územie a predmety jeho ochrany,“ tvrdí predkladateľ zámeru. Ako pozitívum zvýšenej ťažby uvádzajú saturovanie potrieb stavebných surovín v regióne v existujúcom dobývacom priestore, bez potreby otvárania iných ložísk. „V rámci hodnotenia sa nepreukázali skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti,“ zhodnotil predkladateľ zámeru.
Lom leží v katastri obce Čamovce. Podľa informácií, ktoré odzneli na tlačovej konferencii, sa obec priklonila k návrhu firmy, ktorá na území ťaží. So starostom obce Adriánom Karkuszom sa nám dnes spojiť nepodarilo.
So zámerom petície súhlasí aj Správa CHKO Cerová vrchovina
„Dopady ťažby na toto územie budú z pohľadu Štátnej ochrany prírody veľmi závažné. Jednak pôjde o dopady na krajinný ráz, rozlohu biotopov, ťažbou dôjde k ich poškodeniu alebo až k priamej likvidácii. Rovnako môže dôjsť prašnosťou a hlukom k rušeniu chránených živočíchov,“ vyjadrila sa Správa CHKO Cerová vrchovina s tým, že na predmetných parcelách dobývacieho priestoru a v ich tesnej blízkosti sú napríklad potravné a hniezdne biotopy ďatľa prostredného, hrdličky poľnej či včelára lesného. Banskú činnosť v tomto území teda považuje za negatívnu.
Zdroj: Rimava.sk
