Menu
V roku 1968 na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky – na počesť letu prvého človeka do vesmíru. V tomto roku je to už 60 rokov, čo ruský stíhací letec, major Jurij A. Gagarin, videl našu Zem ako planétu.
Kritériom bola aj postava
V roku 1959, keď sa v leteckých zložkách armády robil nábor, bol jedným z 2 000 záujemcov. Počet adeptov napokon prísne kritériá zredukovali na 20. Ako ďalej povedala Katarína Kerekešová z Miestnej organizácie Slovenského zväzu astronómov v Rimavskej Sobote, keďže ešte nebolo dokončené výcvikové stredisko, nemohol sa pripravovať väčší počet budúcich kozmonautov.
Článok pokračuje pod reklamou
„Preto v októbri 1960 bolo vybraných 6 účastníkov, ktorí absolvovali celý náročný fyzický aj psychický výcvik. Ku kritériám výberu patrila aj postava – výška do 175 cm, kvôli malým rozmerom kozmickej lode Vostok – mala priemer 230 cm, a váha do 75 kg. Z nich napokon Štátna komisia vybrala dvoch: Jurija A. Gagarina a jeho náhradníkom sa stal German S. Titov,“ vysvetlila Kerekešová, podľa ktorej sa kozmonauti presný verdikt dozvedeli až 2 dni pred letom.
Vo vesmíre bol 108 minút
12. apríla 1961 o 6:07 svetového času odštartovala raketa s kozmickou loďou Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. „Vo výške približne 300 kilometrov (najväčšia vzdialenosť od povrchu bola 327 km) jedenkrát obletela Zem a po 108 minútach pristála v Saratovskej oblasti,“ upresnila ďalej Kerekešová. Keďže kozmická loď nebola vybavená okrem padákov žiadnym iným brzdiacim zariadením, Gagarin sa musel vo výške okolo 7 kilometrov katapultovať a pristáť samostatne na padáku.
„Táto skutočnosť sa dlho utajovala, lebo by bol let diskvalifikovaný v súťaži FAI o svetový rekord v dosiahnutej výške letu. Pretože podľa pravidiel musel rekordný stroj pristáť s pilotom na palube,“ povedala ďalej o lete Kerekešová, podľa ktorej bolo Gagarinovou úlohou na obežnej dráhe testovať jednoduchý pohyb, jedenie a pitie v beztiažovom stave.
„Keďže nikto nevedel, aký môže mať vplyv beztiaže a kozmického prostredia na psychický stav človeka, palubné riadenie bolo zablokované pomocou tajnej kombinácie, ale v prípade nepredvídateľných okolností, ak by kozmonaut musel prebrať riadenie lode, mal ju zalepenú v obálke,“ hovorí ďalej s tým, že návrat nebol celkom bezproblémový.
„Počas zostupu do atmosféry neodpojil včas prístrojový úsek lode od návratovej kabíny, čo spôsobilo rotáciu lode. Celá nepríjemnosť sa skončila až po 9 minútach, keď sa sekcia konečne odpojila,“ dodala.
Gagarin sa za pár minút letu stal najznámejším človekom planéty. „Sypali sa pozvánky, mnohé krajiny sveta chceli privítať a vidieť na vlastné oči prvého ,vesmírneho cestovateľa´. Len v roku 1961 navštívil vyše desať krajín – napríklad Kubu, Brazíliu, Kanadu, Indiu, Bulharsko, Fínsko, Anglicko či Egypt. Súčasne bol aj účastníkom oficiálnych vládnych delegácií. Ale jeho prvá cesta viedla do Československa – už 28. apríla pristál v Prahe, kde sa zdržal 2 dni,“ prezradila Katarína Kerekešová, podľa ktorej prvý let človeka do vesmíru dokázal schopnosť ľudského organizmu zniesť beztiažový stav, a tak otvoril cestu ďalším a dlhším letom i kozmickému výskumu s ľudskou posádkou.
Dokument: Jurij Gagarin, prvý človek vo vesmíre
Zdroj: Rimava.sk, Katarína Kerekešová
