Menu
V Tisovci na evanjelickom cintoríne obnovujú zanedbané hroby padlých československých vojakov. V ohradenom areáli sa nachádza 13 samostatných a jeden hromadný hrob, v ktorých sú pochovaní československí vojaci a ruskí i rumunskí zajatci, ktorí zomreli na rôzne choroby počas prvej svetovej vojny. Dlhé roky si domáci mysleli, že ide o hroby padlých rumunských vojakov. ,,Boje v okolí Tisovca trvali od 8. do 18. júna 1919 a obidve bojujúce strany v nich zaznamenali ťažké straty,“ približuje mladý historik Viktor Brádňanský, ktorý počas svojho bádania v archívoch a teréne narazil na skutočný pôvod a mená vojakov, ktorí padli v okolí Tisovca v júni 1919.
Článok pokračuje pod reklamou
,,Z aktuálnych výskumov poznáme mená 15 československých vojakov a legionárov, ktorí padli v okolí Tisovca. V spoločnom hrobe odpočíva ďalších 16 neznámych vojakov. Aké boli straty maďarskej červenej armády, nám posiaľ nie je známe,“ priblížil pre Rimava.sk Brádňanský, ktorý je autorom myšlienky na zrealizovanie a hlavný aktér obnovy týchto unikátnych hrobov.
Dnes je už rekonštrukcia hrobov z časti hotová a práce by sa mali dokončiť koncom týždňa. Pietny akt za účasti hostí a delegácie z Českej republiky sa uskutoční v sobotu 18. júla na evanjelickom cintoríne. V Tisovci bude zároveň vystavený Legiovlak, v ktorom sa môžete dozvedieť o pôsobení légií nielen v zahraničí, ale aj v bojoch na našom území.
Obnova je financovaná sumou 8 tisíc eur. „Keď som minulý rok videl žalostný stav hrobov, povedal som si, že to musím napraviť. Hľadal som cestu a partnerov, ktorí by sa zapojili do obnovy. Pomocnú ruku mi podal Jaroslav Hric z o. z. Gemerské grúne, cez ktoré sme nakoniec podávali projekt na dotáciu Banskobystrického samosprávneho kraja. Na jeseň 2019 sme sa zároveň stretli v Tisovci s Pavlom Filipekom z Ministerstva obrany Českej republiky, s ktorým sme sa dohodli na partnerstve a spolupráci pri obnove hrobov. Do obnovy hrobov sa zapojila aj Nadácia Milana Rastislava Štefánika a mesto Tisovec,“ priblížil cestu, ktorou sa dostali k obnove spomínaných hrobov.
„Boje o Slovensko v roku 1919 boli krátkou kapitolou našich dejín, avšak nesmierne významnou. Česi a Slováci ukázali celému svetu, že sme boli ochotní za náš nový spoločný štát a demokraciu bojovať a umierať. Preto by sme ani my nemali zabúdať na obete našich hrdinov z tejto zabudnutej vojny a hodnoty, za ktoré položili životy,“ dodáva na Brádňanský.
Ako ďalej priblížil, ťažké boje medzi československou armádou a maďarskou červenou armádou v našom regióne prebiehali v júni 1919. Tieto boje netrvali dlho, ale ich dopad na civilné obyvateľstvo, ktoré sa nestihlo spamätať z ťažkých útrap 1. svetovej vojny, predstavoval ďalšiu náročnú skúšku. Vojna, ktorá sa do historiografie zapísala ako Boj o Slovensko v roku 1919, zanechala v obciach množstvo obetí, ktoré upadli do zabudnutia. Mnohé hroby postupom času zanikli, alebo boli zničené. Viaceré pamätné miesta ako aj mená obetí boli po prevzatí moci komunistami v roku 1948 odstránené a zničené. „Podobne to bolo aj s interpretáciou a výskumom týchto udalostí, ktoré sa snažili komunisti odstrániť z našich dejín. Je preto akýmsi zázrakom, že sa v Tisovci dochovali hroby padlých vojakov a legionárov,“ uzavrel historik.
Do Rim. Soboty a Tisovca mieri Legiovlak, priblíži 1. svetovú vojnu z pohľadu legionárov
Zdroj: Rimava.sk
