Menu
Hoci by sa mohlo zdať, že v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú ukryté „len“ predmety z minulosti, jeho návšteva vás presvedčí o opaku. Od 18. mája je v jeho priestoroch dostupná wifi sieť. Svoje zážitky z prehliadok tak môžete na sociálnych sieťach zdieľať okamžite. Vyskúšať sa to oplatí už dnes, 1. júna na Deň detí, od 15:00 do 17:00 hod., kedy bude prehliadka múzea bezplatná. Čakajú na vás rôzne výstavy, súčasťou ktorých sú hravé aktivity. Rimava.sk o tom informovala Martina Oštrom Mareková, PR referentka múzea.
Podľa jej slov si budete môcť pozrieť výstavu s názvom Kremikové nebo. „Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET Vás oboznámi s „pravekom“ osobných počítačov a tak spoznáte počiatky „digitálneho veku“, ktorý je pre nás už úplne samozrejmý,“ priblížila. Ako doplnila, Prezentovaná je výpočtová technika s príslušenstvom používaná predovšetkým na území Československa v období rokov 1982 až 1993 zo zbierok spoločnosti RS NET Rimavská Sobota, kde uvidíte počítače rady PMD 85, ktorého kompletizácia prebiehala aj v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 30. júna 2018. „Súčasťou výstavy je aktivita QR kódy a história...čo majú spoločné?, ktorá spája výdobytky moderného sveta so zaujímavosťami z histórie Gemersko-malohontského múzea. Prostredníctvom smartfónu a jednoduchej aplikácie nasnímate texty o múzeu, zašifrované pod QR kódmi umiestnenými v priestore výstavy,“ avizuje Mareková a dodáva, že aktivita bude návštevníkom k dispozícii aj po skončení výstavy v priestoroch múzea.
Priestory múzea patria aktuálne aj výstave Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu. Je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karolovi Pajerovi (1919 – 1944). Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta.
Pozrieť si budete môcť aj dvojjazyčnú výstavu Spomienka muránskej kameniny. Prezentuje výrobky významnej manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni, ktorú v roku 1823 založili Koháryovci a ktorej majiteľmi sa neskôr stali Coburgovci. „Vystavené sú vzácne výrobky z ranného obdobia výroby – výrobky s rodovým erbom Koháry, výrobky s modrým viedenským motívom, taniere s prelamovaným okrajom, ako aj s obľúbeným motívom viničových listov v zelenom a modrom prevedení. Výstava, ktorá je výsledkom výskumnej úlohy historičky Baníckeho múzea v Rožňave Sylvii Holečkovej potrvá do 2. septembra. Súčasťou výstavy je zábavný tréning pozornosti a pamäte, pozostávajúci z troch častí. Táto aktivita je určená pre skupiny žiakov 2. stupňa základných škôl a pre študentov gymnázií a stredných škôl. Skupiny je potrebné dopredu objednať (kontaktná osoba – Elena Lindisová - [email protected], 047/56 32741). Do aktivity sa môžu zapojiť aj individuálni návštevníci i rodiny s deťmi.
„K týmto prebiehajúcim výstavám pribudne 6. júna výstava s názvom ZOO – preťažená Noemova archa, ktorá predstaví viac zo života zoologických záhrad na Slovensku a vo svete, priblíži ich históriu i skryté zákutia a najmä význam pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov,“ avizuje Mareková. Vernisáž výstavy sa uskutoční v stredu, 6. júna o 15:00 hod. v priestoroch múzea. Výstavu zapožičalo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Okrem toho v priestoroch stálej expozície venovanej protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu v Gemeri-Malohonte nájdu návštevníci fotostenu, pri ktorej sa môžu odfotiť v rakúsko-uhorskej pechotnej uniforme I. svetovej vojny. V múzeu nezabudli ani na predmet mesiaca jún. Sú ním kožené kapsy zo zbierok múzea, vyrobené okolo roku 1900. „Podľa známeho etnografa a muzeológa Andreja Polonca tento typ káps používali pastieri svíň a kráv, roľníci, furmani, poľovníci prevažne na južnom Slovensku,“ priblížila PR-referentka. Podľa jej slov čo sa týka výrobcov s istotou to vedia identifikovať len pri troch kapsách. „Na jednej je uvedená signatúra: „KLIMO PÁL, BESTERCZEBÁNYA“. Pavol Klimo pracoval v známej remenárskej dielni v Banskej Bystrici v rokoch 1870 – 1906. Kapsy zdobil i pomocou drevených foriem, ktoré pre neho zhotovoval medovnikár z Banskej Štiavnice. Zaujímavosťou je, že drevené formy s takmer rovnakými motívmi používal tiež remenár – brašnár Soma Jeszenszky, pôsobiaci v Rimavskej Sobote pravdepodobne koncom 19. začiatkom 20. storočia. Jeho výrobky možno identifikovať vďaka signatúre: „JESZENSZKY SOMA, RIMASZOMBAT“, nachádzajúcej sa i na dvoch kapsách v zbierkovom fonde Gemersko–malohontského múzea,“ ozrejmila Mareková.
Zdroj: Rimava.sk
