Menu
Na prelome 18. a 19. storočia žilo v Rimavskej Sobote viac chudobných rodín. Do jednej z nich sa narodil chlapček. Ako vyrastal, tak mu rodičia nedokázali zabezpečiť ani základné vzdelanie. Pracovali na tom, aby si zaistili aspoň základné potreby pre živobytie a na syna nemali vôbec čas.
Chlapček zostal odkázaný sám na seba a v podstate vyrastal na ulici. Jeho kroky viedli k partii miestnych alkoholikov a kriminálnikov, ktorí mu ochotne poskytli svoje ochranné krídla. Malého chlapca začali školiť a jeho prvou úlohou bolo ukradnúť páčidlo z vyhne kováča.
Článok pokračuje pod reklamou
Nebola to ťažká úloha, veď vyhňa stála vo dvore, kde on sám býval a malý chlapec predsa nebudil podozrenie, keď sa potuloval v okolí rodičovského domu. Keď kovové páčidlo úspešne ukradol, tak ho v partii hneď začali zaúčať na vylamovanie zámkov a poslali ho do ulíc mesta.
Nešiel naslepo, domy solventnejších obyvateľov mal dopredu určené. Viac menej využíval čas, keď boli obyvatelia na omši v kostole a vtedy vylamoval skrine a truhlice v príbytkoch. Niekde našiel menej a niekde viac peňazí. Tieto nosil partii, ktorá si lup delila.
Krádeže sa množili a obyvateľom mesta došlo, že sa tak deje počas omší a tak dali hlavy dohromady a spriadli plán. Vypísala sa slušná odmena za dolapenie zlodeja, pričom čeľadníci chodili v čase omší s otvorenými očami. K podsvetiu sa táto informácia nedostala, a tak dňa 15. 1. 1804, vyrazil už 11-ročný chlapec naposledy na svoj lup.
Článok pokračuje pod reklamou
Ani si neuvedomil, že niekto na jeho kroky striehne a vlastne tým pohľadom aj unikol, jeho nik nepodozrieval. Úspešne sa dostal k vyhliadnutému domu a vypáčil na ňom dvere. Dvere sa otvorili a on sa dopustil chyby, za ktorú zaplatil. V náhlej vidine šťastia, že sa tak jednoducho dostal do príbytku, nezavrel za sebou vchodové dvere.
