Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Mestská galéria v Rimavskej Sobote patrí už od začiatku mája výstave Ladislava Maďara s názvom Intímny priestor. Tá potrvá až do konca júla 2023.
Ide celkovo o štyri eseje, ktoré zachytávajú rôzne životné príbehy z rôznych kútov sveta. "V Rimavskej Sobote to je moja prvá výstava. Celkovo som ich mal asi 15. Ide o druhú samostatnú výstavu, jednu som mal v Bratislave," povedal pre Rimava.sk autor Ladislav Maďar.
Článok pokračuje pod reklamou
Rodák z Rimavskej Soboty mal ku fotografovaniu blízko už od malička. "Môj otec bol učiteľ a fotograf. My sme doma vyrastali s fotkou. Pomáhal som mu ich vyvolávať. Potom fotiť prestal a ja som s tým začal, keď sa mi mal narodiť prvý syn. Vtedy som začal všetko dokumentovať a chytilo ma to. Dokumentácia rodiny prepukla do niečoho väčšieho," opísal svoje začiatky.
Kurátorom výstavy je mentor Maďara Matúš Zajac, profesionálny fotograf. "Na jednom portfóliu organizoval deň otvorených dverí. Bolo tam asi 5 fotografov a vy ste mohli doniesť svoje portfólio a ukázať tvorbu profesionálnym fotografom. Matúšovi sa páčilo pár mojich fotografií a nechal mi na seba číslo. Ja som sa mu neozval, no o rok som tam šiel opäť a vtedy mi povedal, že zakladá fotografické združenie, aby som šiel do toho," opísal stretnutie s fotografom, s ktorým spoluzaložili združenie Phos Photos.
Jedna z esejí, ktorú vystavuje aj v Rimavskej Sobote, nesie názov "Oil and Gas/Offshore Workers". Esej v rozpätí siedmich rokov zachytáva robotníkov na ropných plošinách v Nigérii – dvanásť hodín denne, sedem dní v týždni.
"Ja som vyštudovaný automatizačný inžinier. Dostal som sa na projekt do Anglicka, kde sa pracovalo na lodi. V Anglicku sa programovala ťažba ropy, strávil som tam dva roky. Potom sme išli do Afriky, kde som strávil ďalšie dva roky na nábehu lode. Následne som tam šiel opäť na jeden projekt a nakoniec som tam ostal ďalších sedem rokov. Tentoraz to bolo viac-menej na pevnine," opísal svoje pôsobenie v Afrike, odkiaľ pochádza aj esej.
Článok pokračuje pod reklamou
Počas sedemročného pobytu v Nigérii pracoval paralelne na viaceých projektoch, ktoré sa navzájom prelínajú. Jedným z nich je aj "From Naija with Love", ktorý opisuje krásu a sexualitu africkej ženy.
Tretia esej v rimavskosobotskej galérii sa volá "HoPe - Homeless People". Autor zachytáva ľudí a prostredie Nocľahárne sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
Maďar pristúpil k človeku v nocľahárni ako k osamostatenej individualite. Fotografie zobrazujú apatiu ľudí bez domova a vnútorné rozpoloženie jedinca, ktoré sa prejavuje navonok. Projekt vznikol v rokoch 2010 a 2011.
Posledná esej na výstave nesie názov "Artritída". Ide o silnú a osobnú spoveď fotografa a jeho mladej ženy, ktorú po narodení dieťaťa zasiahla reumatoidna artritída.
Esej zachytáva každodenný boj ženy a rodiny s nepriazňou osudu. Radosť do života vystriedala permanentná únava, neosviežujúci spánok a neočakávaná bolesť v kĺboch.
Maďar si v závere zaspomínal, akí boli ľudia v R. Sobote niekoľko rokov dozadu a akí sú teraz. "Kedysi sme boli bezstarostní a veselí. Teraz sme veľmi zosmutneli. Ľudia sú tu veľmi utiahnutí do seba a asi sa im tu už veľmi nedarí a nie sú tu veľmi šťastní a sú smutní," uzavrel fotograf.
NENECHAJTE SI UJSŤ
