Menu
Ku koncu 19. storočia bol vedúcim na pošte v Tisovci istý Jozef Papp. Išlo o veľmi slušne honorované zamestnanie v štátnych službách, ku ktorému prináležal služobný byt. Jozef Papp sa činil aj v domácnosti, mal mladú manželku, ktorá mu na svet priviedla šesť detí. Jeho plat bol stále dostatočný na to, aby početná rodinka v pokoji nažívala. Možno už nechcel mať viac potomkov, a tak sa pomaly ale iste, miesto manželky začal venovať hazardnej hre.
Išlo o kartovú hru nazývanú ferbľa, ktorú na našom území zakázala hrať panovníčka Mária Terézia ešte v roku 1746. Hra sa pokútne hrávala ďalej a dokonca aj malom mestečku, akým bol vtedy Tisovec, sa našlo dostatok príležitostí sadnúť si za kartársky stôl. Jozef Papp to raz zo zvedavosti skúsil a hneď prvý večer si odnášal domov celkom slušnú výhru. Karty sa nie nadarmo volajú „čertove obrázky“, keď sa používajú na hranie hazardných hier. Nuž nevedno či nášmu aktérovi samotný diabol našepol, že má šťastie skúsiť znovu, ale skôr to bolo jeho vlastné rozhodnutie, keď chcel opätovne zažiť opojné chvíle pri peňažnej výhre.
Článok pokračuje pod reklamou
Osud to zariadil tak, že sa mu prestalo dariť, a tak sprvoti siahol na úspory. Potom zistil, že bude lepšie, keď použije peniaze z poštového úradu. Zrazu začali meškať peniaze, ktoré ľudia posielali poštou. Papp vklady vsádzal do kariet a keďže väčšinou prehrával, musel čakať, kým niekto prinesie peniaze na poštu a z tých potom posielal ďalej za predchádzajúce vklady. Čím ďalej, tým väčšie bolo zdržanie, kým adresát dostal svoje peniaze.
Začali sa množiť sťažnosti, tie však konkrétne ešte nesmerovali na poštu v Tisovci. Na kontrolu sa tak z Poštového a telegrafného úradu v Košiciach vybral tajomník Štefan Vécsey. Dňa 21.6.1893 prišiel na poštu v Tisovci. Jozef Papp zistil, že je zle, a tak sa radšej skryl. Vécsey pri kontrole zistil nezrovnalosti v pokladni vo výške 143 forintov a 8 grajciarov. Napokon Papp zo svojej skrýše vyliezol a kontrolóra prosil, aby nikde nič nehlásil, že do rána peniaze prinesie a schodok uhradí.
Štefan Vécsey zaváhal, bolo mu jasné, že v danej chvíli nemá žiadnu náhradu na poštu v Tisovci. Len tak zavrieť poštu si nemohol dovoliť a nejaký čas by aj bolo potrvalo, kým by dosadili nového vedúceho. Súhlasil teda a dal poslednú šancu Jozefovi Pappovi. Ten bol rád, že takto ľahko vykĺzol z ošemetnej situácie, lebo už sa videl vo väzení. Nehodlal sa napraviť, lebo schodok urobil oveľa väčší a mohla ho odhaliť len hĺbková kontrola. V neskorých večerných hodinách vyplienil poštovú kasu, odkiaľ si odnášal 4407 forintov a 92 grajciarov. Zobral si tiež poštové kone spolu aj s vozom a dal sa na útek. Jeho cesta viedla do osady Červená Skala, odkiaľ pochádzala jeho manželka, ktorá bola práve doma u rodičov aj s deťmi, kde sa liečila z choroby.
Ráno na pošte rýchlo zistili, čo sa stalo. Rozdrnčali sa telegrafné prístroje a do éteru šla požiadavka pre žandárske stanice, aby zadržali defraudanta a teraz už aj zlodeja Jozefa Pappa. Jeho popis bol nasledovný - 43 ročný, štíhlej vyššej postavy, s čiernymi vlasmi a bradou. Zvláštne poznávacie znamenie, mierne sa pri rozhovore zajaká. Zvesť o jeho čine sa rýchlo rozniesla na kompetentné miesta. Po jeho zadržaní už tá rýchlosť absentovala, a tak sa stalo, že žandári na vlakovej stanici v Budapešti zbalili všetky koktavé osoby, ktoré museli prácne vysvetľovať, že nie sú poštmajstri z Tisovca. Dialo sa tak v čase, keď Jozef Papp už sedel vo vyšetrovacej väzbe.
Jozef Papp sa pochválil peniazmi a u svokrovcov ich ukryl. Lenže jeho manželka a jej rodičia boli poctiví a čestní ľudia. Nepodarilo sa im svojho zaťa prinútiť, aby išiel s nimi, a tak odišli sami na poštu v Tisovci a peniaze odovzdali. To už tam boli žandári a keď zistili, kde sa Papp nachádza, hneď za ním vyrazili a zaistili ho. Začala hĺbková kontrola na pošte a pomaly na svetlo sveta vychádzali dôkazy o sprenevere. Najväčšiu škodu utŕžilo potravinové družstvo z kráľovských železiarni v Tisovci, tých pripravil o 933 forintov a 38 grajciarov. Celková škoda sa vyšplhala na 1199 forintov a 90 grajciarov.
Jozef Papp pri výsluchoch svoju vinu popieral a kontrolóra Štefana Vécseya označoval za vraha a osobu, ktorá ho chce zničiť. Postupne pod ťarchou dôkazov sa jeho obrana začala lámať a preukázali sa mu aj účasti na hazardnej kartárskej hre. Napokon všetko priznal a zo súdnej siene putoval priamo do väzenia. Doma zostala jeho chorá žena, šesť detí a samozrejme prepadol celý jeho majetok vrátane hospodárskych zvierat.
Zdroje:
Gömör zo dňa 2.7.1893 Magyar Hírlap zo dňa 23.6.1893 Pesti Hírlap zo dňa 23.6.1893
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
