Menu
Dňa 14. mája 1924 sa okolo väzenia a budovy súdu v Rimavskej Sobote zbieral dav ľudí. Chceli vidieť beštiálneho vraha, ktorý vykonal tak príšerný skutok, že aj samotní sudcovia boli z jeho konania zhrození. V ranných hodinách eskorta dopravuje na súd 32- ročného Jána Bartu. Nejdú s ním von na ulicu, ale zadným vchodom prechádzajú z dvora väznice priamo do budovy súdu.
Celý proces trval dva dni a predvolaných bolo viac svedkov. Ján Barta pohŕdavo pozeral na sudcov a na tvári mal cynický úsmev. Ten úsmev mu zamrzol vo chvíli, keď predseda senátu vyriekol konečný verdikt. Porota ho uznala za vinného z plánovanej trojnásobnej vraždy a odsúdila ho k trestu smrti povrazom.
Článok pokračuje pod reklamou
Ján Barta počas prvej svetovej vojny, tak ako väčšina mladých chlapov, musel narukovať do Rakúsko – Uhorskej armády. Počas bojov sa dostal do ruského zajatia, až napokon vstúpil do boľševickej armády. Možno prežité vojnové udalosti v jeho vnútri zanechali nezmazateľné stopy, pri návrate domov si však nik nič podozrivé na ňom nevšimol.
Najskôr býval spolu so svojou mamou a nevlastnou sestrou, ktorá mala štvorročnú dcérku. Zamestnal sa ako obecný pastier a so svojimi príbuznými veľmi dobre vychádzal. Potom sa oženil, osamostatnil. A vtedy začali jeho majetkové spory s matkou, ktorú zažaloval na súde. Keďže býval v Levároch, vo veci rozhodoval Okresný súd v Tornali. Spor však prehral a tak podal odvolanie na Krajský súd v Rimavskej Sobote. Pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 7. novembra 1923.
Ako sa blížil tento termín, Ján Barta sa začal báť. Bál sa toho, že spor definitívne prehrá. V jeho zblúdilej mysli sa dopredu dralo presvedčenie, že jeho matka už ovplyvnila sudcov v Rimavskej Sobote, aby rozhodli v jej prospech. S tou myšlienkou sa nevedel vysporiadať a v hlave mu skrsol vražedný plán.
Noc pred pojednávaním sa vyzbrojil sekerou a nožom. Prišiel k domu svojej matky, ktorý ale bol zamknutý a on nechcel, aby sa na buchot spiaci zobudili a aby ho nepočul ani obecný nočný strážnik. Cez okno liezol do komory a keď tam šramotil so zámkom dverí, tak sa na ten zvuk zobudila jeho matka.
Článok pokračuje pod reklamou
Vstala z postele a šla sa pozrieť do predizby. V tej chvíli Jano prekonal odpor dverí a so zapálenou zápalkou v ruke vstúpil do chodby. Zápalka ožiarila jeho tvár, mama ho okamžite spoznala, ale to bolo to posledné čo uvidela. Vo vzduchu zašvišťala sekera a zasiahla ju priamo do hlavy. Ďalšie dva údery už necítila, jej telo sa zmietalo v agónii.
Na hurhaj sa zobudila jeho nevlastná sestra Alžbeta a sadla si v posteli. Jano sa zahnal sekerou, ale zasiahol len čelo postele. Alžbeta sa dala na útek a kričala na neho, nech ju nechá, že ho neprezradí. Jano sestru dobehol na dvore a jedným úderom sekerou do hlavy ju poslal k zemi. Vrátil sa späť do domu a umierajúcu matku bodol ešte nožíkom do pŕs.
V tom sa zobudilo štvorročné dievčatko, jeho malá neter. To vidiac ležiac starú mamu v kaluži krvi, začalo plakať a volať o pomoc. Jano prišiel k postieľke a nožíkom mu podrezal hrdlo, dievčatko okamžite zomrelo.
Obecný nočný strážnik počul výkriky o pomoc a zobudili sa aj susedia, ktorí sa išli pozrieť za príčinou tých výkrikov. Uvideli v dome hotovú spúšť. Dve ležiace mŕtve telá. Vo dvore následne našli Alžbetu. Zdvihli ju a odniesli do izby. Na miesto činu dobehol aj richtár a tomu sa podarilo Alžbetu oživiť. Bola pri vedomí, ale rozprávať nevedela. Richtár jej kládol otázky a ona zavrtením, respektíve prikyvovaním hlavy odpovedala. Vedela upresniť, že páchateľ bol sám, pozná ho, je z dediny a na doplňujúce otázky, keď richtár uvádzal mená, tak pri tom bratovom mene kývala hlavou, že páchateľom bol on.
Richtár postavil do izby stráž a poslal po lekára a žandárov. Dedinčania boli zhrození, keď zistili, čo sa stalo a kto je vrahom. Dopočul sa to aj Jano a hneď sa opäť pobral do domu svojej matky. Chlapi čo strážili Alžbetu sa ho zľakli a ušli von. Jano pristúpil k ležiacej sestre a podrezal jej krk, behom pár sekúnd skonala.
Keď si po neho v noci prišli žandári, tak sa k činu nepriznal a zatĺkal. Svedecké výpovede, posudky znalcov z rôznych odvetví ho však jednoznačne usvedčili z trojnásobnej vraždy. Stal sa jedným z najhorších zločincov, akí kedy stáli pred súdom v Rimavskej Sobote a po zásluhe dostal najvyšší možný trest. Na dvore miestnej väznice, kat začal stavať šibenicu...
Zdroje: Slovenský východ zo dňa 11. 11. 1923
Slovenský východ zo dňa 18. 5. 1924
Gemer – Malohont zo dňa 24. 5. 1924
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
