Menu
Typické jedlá, typické vinše a zvyky boli spojené aj so silvestrovskou nocou a vítaním nového roka. V Klenovci sa o polnoci pod oknami spievali piesne, vinšovať chodili najprv chlapci, ak vstúpila do domu ako prvá žena, neveštilo to nič dobré. Tamojšie novoročné tradície pre Rimava.sk priblížila Stanislava Zvarová, folkloristka, choreografka a umelecká vedúca klenovského súboru Vepor, ktorá niekoľko rokov skúmala zaužívané zvyky svojich predkov. Vzácne informácie získala koncom 90-tych rokov priamo od Klenovčanov. „Moji informátori sú, žiaľ, už všetci nežijúci, ale vďaka nim môžeme tieto zvyky uchovávať prostredníctvom našich folklórnych kolektívov v Klenovci. Tradície sa pomaličky vytrácajú zo života súčasnej generácie ale je dobré si ich pripomínať a hlavne poukázať na súčinnosť človeka s prírodou, ktorý si ju vážil a chránil, pretože je, bola aj bude dôležitou súčasťou nášho života,“ povedala Stanislava Zvarová.
Ako spomenula, v posledný deň v roku bolo zaužívaných menej obradov ako na Štedrý deň, zvyky sa ale zhodovali. Jedlo v tento deň bolo tiež také ako na Štedrý deň, nechýbala údenina, opekance, večera bola obohatená o kapustnicu. Na stôl sa položil peceň chleba alebo koláč, ktorý sa v tento deň nenačínal, aby rodine chlieb v budúcom roku nechýbal. O polnoci chodili hlavne mladí vinšovať a spievať pod obloky. Zachovala sa táto novoročná pieseň:
„Nový rok k nám zase prišou bez nazdania,
dajmo sa mi šicí ľude do spievania,
vitaj, vitaj, Nový roku, Nový roku
a poprosmo Pána Boha o dobrotu.
Ponajprve prajemo vám dobrô ráno,
ako zviemo śo je pre nás nachystanô,
hriatô, víno, aj pálenô nám neškodí,
nak len Pán Boh hriešnych ľudí vyslobodí.
Prajemo vám starie mamky teľko zdravia,
žeby vás len kašeľ dusiv bez prestania,
žeby ste vy len pri peci sedávali
a do nás sa mladých ľudí nestarali.“
Na Nový rok zavčas ráno chodili vinšovať novoročné vinše chlapci. Do domu nesmela prísť ako prvá žena, lebo i v tento deň príchod ženy ako prvej neveštil nič dobrého. Na Nový rok sa nesmela jesť hydina, lebo by rodine uletelo šťastie. Nevykonávali sa žiadne ručné práce šitie, vyšívanie, lebo by sliepky vajíčka neniesli. Komu sa na lačno kýchlo, verili, že sa do roka dožije. Tak ako bolo v prvý deň nového roku, tak sa im malo dariť počas celého roku.
Vinšovalo sa takto:
„Vinšujem vám tento Nový rok v hojnom božskom požehnaní, na poli úrod, doma miernosť, zdravia teľo- keľo treba, aby ste nepýtali od suseda. Chlapom kaši, kravám paši, sviniam žalude, aby boli tučné. Na statośkú rozmnoženia a na dietkach potešenia. Śitko najlepšô vám vinšujem. (inf. O. Bálint, nar. 1915)
Zdroj: Rimava.sk, spracované podľa výskumov Stanislavy Zvarovej
