Menu
Tohtoročnú Cenu mesta Rimavská Sobota dostane iba jedna významná osobnosť. Mária Majerčíkova je riaditeľkou tunajšieho územného spolku Slovenského Červeného kríža (ŠČK). Kandidátov bolo päť, no poslanci rimavskosobotského mestského zastupiteľstva rozhodli, že ona bude jedinou tohtoročnou laureátkou. (K odovzdaniu ocenenia zatiaľ nedošlo kvôli preloženej udalosti Dni mesta, pozn red.) Ako v rozhovore pre Rimava.sk povedala, toto ocenenie nečakala a veľmi ju to prekvapilo. V zdravotníctve sa pohybuje skoro celý život a zamestnankyňou SČK je 40 rokov. „Boli aj lepšie i horšie časy. Existenčne to nie vždy vyzeralo dobre, a tak som musela poprepúštať všetkých zamestnancov. Šesť rokov som bola ako profesionálny zamestnanec sama, sem - tam som mala pracovníkov na dobrovoľníckej činnosti,” uviedla Majerčíková.
V súčasnosti sa SČK v Rimavskej Sobote darí oveľa viac, získali vlastné priestory, majú výdajňu materiálnej pomoci a počas pandémie nového koronavírusu nezaháľali. Nielenže šili rúška z posteľného oblečenia, ale taktiež spolupracovali s dobrovoľníkmi, ktorých zapájali do boja proti pandémii. „Bola som milo prekvapená, prihlásilo sa až 50 ľudí. Niektorí dokonca ponúkli svoje vlastné auto na distribúciu materiálu.” Nezabudlo sa ani na seniorov, ktorým dobrovoľníci zabezpečovali donášku liekov a potravín. Pomoc smerovala aj hlbšie a dobrovoľníci robili vstupný filter v Diagnostickom centre v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
Mária Majerčíková počas svojej kariéry pracovala nielen v SČK, ale aj v detských jasliach, či ako inštruktorka zdravotnej výchovy v nemocnici. Zo všetkého najviac ju bavila práca, ktorá bola akčná a pestrá. „Rada som pracovala so študentmi a s mladými ľuďmi, aj keď som išla prednášať unavená, dobilo ma to energiou,” povedala. Jej najsilnejšie spomienky sú spojené s minulosťou, keď bola počas náletov niekdajšej Juhoslávie členkou tímu, ktorý prepravoval deti do detských táborov na územie Slovenska. „Autobusy boli označené veľkým červeným krížom, aby sa nestalo, že nás tam zbombardujú. Takúto cestu som absolvovala šesťkrát. Tam a späť. Moje deti mali o mňa veľký strach, vždy sa pýtali či tam nemôže ísť niekto iný,” spomína.
Jednou cestou takto previezli minimálne sto detí. „Niekedy išli aj dva plné autobusy naraz. Keď sme prišli na hranice, tak sme vždy čakali, kým bude deň, aby sme vedeli prejsť. V noci boli nálety. Deti boli smutné, ale išli s vedúcimi a pár rodičmi, ako do tábora a nemuseli to doma prežívať," priblížila Majerčíková a dodáva, že deti vozili prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí do rekreačných zariadení v Tatrách, Jasnej či Liptovskom Mikuláši.
Krásne zážitky si tiež odniesla z obdobia, keď slúžila ako zdravotníčka v Rožňave počas návštevy pápeža Jána Pavla II. Stretla sa však aj s inými významnými osobnosťami. Bola pri návšteve švajčiarskeho veľvyslanca, no svojou návštevou ju tiež poctil prezident Michal Kováč so svojou manželkou Emíliou, ktorá sa zaujímala o detský projekt vedený SČK v Rimavskej Sobote.
„Až teraz, keď pôsobím tých 40 rokov v SČK, som sa zamyslela a pospomínala. Práca bola u mňa na prvom mieste. Toto ocenenie som nečakala a som veľmi vďačná, pre mňa bolo veľkým ocenením už len to, že ma na Cenu mesta navrhli. Myslela som, že tam to skončí.” Ako ďalej povedala, výsledky, ktoré dosiahla, nie sú len jej, ale aj zásluhou všetkých spolupracovníkov, funkcionárov, dobrovoľníkov či členov SČK. Majerčíková, osobitne vyzdvihla dlhoročnú spolupracovníčku Katarínu Tankovú.
Mária Majerčíkova ide v tomto roku už do dôchodku, veľmi sa však teší, že si oddýchne a konečne si nájde čas na vnúčika a celú svoju rodinu.
Zdroj: Rimava.sk (Frederika Lodová)
SČK ročne organizuje približne 10 humanitných akcií s účasťou verejnosti
