Menu
Počiatky vyučovania hudby v Rimavskej Sobote siahajú do 19. storočia, kedy sa uskutočňovalo prevažne formou individuálneho súkromného vyučovania. Medzi najvýznamnejších pedagógov patrili Gyula Pásztory, jeho manželka Kornélia Pásztoryová, ktorí vyučovali hru na klavíri. Z tohto šťastného stretnutia dvoch odborníkov – pedagógov sa narodila Ditta Pásztoryová, neskoršia manželka maďarského hudobného skladateľa a zberateľa ľudových piesní Bélu Bartóka, ktorej až do jej odchodu na hudobnú akadémiu v Budapešti, hudobné základy dali rodičia. Začiatkom 20.storočia tu pôsobili ďalší významní učitelia, ktorí pozdvihli kultúru v Rimavskej Sobote.
Gemerské múzeum - budova prvého pôsobiska školy (1931-1949)
Rok 1931 bol významným medzníkom v histórii vyučovania hudby. Spoločenský spolok ŽIVENA sa v tomto roku pričinil o založenie prvej „Hudobnej školy v Rimavskej Sobote„ ktorú spravoval a finančne podporoval. Vyučovanie prebiehalo v priestoroch prízemia budovy Gemerského múzea. Prvými pedagógmi Hudobnej školy boli klaviristi Ľudmila Daxnerová, Ladislav Lackner, Mária Gregoroviczová (v roku 1934 sa stala manželkou Ladislava Lacknera) a huslista Ladislav Werner.
Škola už vo svojich začiatkoch žila bohatým kultúrnym životom.Školský zbor a orchester pod dirigentskou taktovkou vtedajšieho riaditeľa Ladislava Lacknera sa úspešne prezentoval v meste a okolí. Koncerty sa uskutočňovali v reprezentačnej sále Župného domu.
V období 2. svetovej vojny sa mení pôvodný názov školy na „Štátom povolenú súkromnú hudobnú školu Ladislava Lacknera v Rimavskej Sobote“. V roku 1945 prichádzajú do hudobnej školy noví učitelia, škola sa sťahuje do nových priestorov budovy gymnázia. Františka Fábryho v riaditeľskej funkcii vystriedal opäť Ladislav Lackner. Aj v týchto ťažkých časoch sa hudobný život v meste nezastavil.
Po februári 1948 bola škola premenovaná na „Hudobný ústav Živena – SSŽ v Rimavskej Sobote“, pretože opäť prešla pod správu Slovenského zväzu žien Živena. V roku 1949 sa škola premiestnila do súčasných priestorov na Salvovej ulici č.1, kde predtým bol rímskokatolícky kláštor a dievčenský inštitút. Finančné prostriedky jej poskytovalo mesto v rámci svojich možností. Podľa dostupných historických údajov dosahovala vysokú úroveň aj napriek spôsobu vyučovania, t.j. bez vyučovacieho plánu.
Rok 1951 priniesol veľkú zmenu na celom Slovensku, poštátnenie. Aj hudobný ústav Živeny v Rimavskej Sobote prešiel pod správu mestského národného výboru a bol premenovaný na „Mestský hudobný ústav v Rimavskej Sobote“. Do Hudobnej školy boli prijatí noví učitelia sláčikových nástrojov, bola otvorená akordeónová trieda. Koncom roku 1951 začala škola pôsobiť pod novým názvom „Hudobná škola v Rimavskej Sobote“. Otvára sa oddelenie dychových nástrojov a trieda hry na gitaru. Aj keď tento hudobný nástroj bol značne obľúbený medzi žiakmi, pre odchod učiteľa sa vyučoval sa len krátko.
V roku 1954 v škole pracovalo už 10 odborne kvalifikovaných učiteľov, ktorí vyučovali klavír, akordeón, gitaru, sláčikové a dychové nástroje, zborový spev, hru v orchestri a hudobnú náuku. V tomto roku odchádza riaditeľ Lackner do Bratislavy, kde sa stal ústredným inšpektorom hudobných škôl a spolu s ním odchádza aj jeho manželka, Mária Lacknerová. Na miesto riaditeľa nastupuje Tibor Gabonáš. Škola i naďalej pokračovala vo svojich aktivitách – organizovala verejné učiteľské koncerty v meste a okolí, či koncerty zamerané na určité štýlové obdobie alebo určitého skladateľa.
V roku 1961 bola Hudobná škola premenovaná na „Ľudovú školu umenia“. Pôsobil v nej trinásťčlenný učiteľský zbor. Vyučoval sa klavír, akordeón, sláčikové a dychové nástroje, prípravná hudobná výchova a hudobná náuka. V rokoch 1960-62 tu študoval aj Marián Lapšanský, neskôr svetoznámy koncertný umelec, vysokoškolský profesor a generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Ďalším zlomom v histórii ĽŠU v Rimavskej Sobote sa stal rok 1963. K hudobnému odboru sa pripojil výtvarný odbor, kde externe vyučoval akademický maliar Štefan Bazovský. Vyučovanie prebiehalo v priestoroch Štátneho gymnázia na Daxnerovej ulici. Pre priestorové ťažkosti bol v roku 1969 výtvarný odbor zrušený, no o šesť rokov sa otvára opäť. V školskom roku 1974/75 pracovalo v pedagogickom zbore 15 učiteľov a na škole fungovali štyri oddelenia: klavírne, sláčikové, dychové a akordeónové.
Rok 1977 prináša zmenu vo vedení školy, keď riaditeľa ĽŠU Tibora Gabonáša vystriedala vo funkcii Elvíra Nagyová a jej zástupkyňou sa stala Marta Celderová. V tomto období začala škola opäť prekvitať. Každý rok sa organizovali okresné kolá súťaže hudobných odborov ĽŠU, na ktorých mnohí žiaci dosiahli veľmi dobré výsledky a postúpili aj do krajských kôl. Naďalej sa realizovali verejné žiacke koncerty, vystúpenia pri rôznych príležitostiach a učiteľské koncerty.
V školskom roku 1979/80 na škole pracoval už aj sláčikový súbor, akordeónový súbor a školský spevácky zbor „Plamienok“, ktorý účinkoval na mnohých vystúpeniach a súťažiach. Za účelom zlepšenia pracovných podmienok v r. 1981 boli výtvarnému odboru pridelené nové učebné priestory na poschodí obytnej budovy na Svätoplukovej ulici.
Z histórie základnej umeleckej školy
Školský rok 1990/91 priniesol zmenu v názve školy. Ľudová škola umenia sa premenovala na Základnú umeleckú školu. V decembri sa v tomto roku po prvýkrát uskutočnil Verejný Vianočný koncert, ktorý sa pravidelne organizuje podnes. Rok 1991 je rokom nástupu novej riaditeľky, Mgr. Beaty Pavlenkovej po tom, čo bývalá riaditeľka ZUŠ Elvíra Nagyová odchádza do dôchodku. V školskom roku 1992/93 vzniká na škole tretí – literárno-dramatický odbor s vyučujúcim Mgr. Marianom Lackom. Kvôli nedostatku pedagógov na dychové nástroje zaniká žiacka dychovka, a o rok neskôr aj sláčikový orchester.
V školskom roku 1997/98 sa hudobný odbor rozšíril o spevácke oddelenie.Verejnosť sa mohla s činnosťou ZUŠ v Rimavskej Sobote oboznámiť v relácii „Kľúčik od piatich čiar“, ktorú v októbri 1998 odvysielal Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici.
V júli 2002 prechádza škola na právnu subjektivitu a stala sa plne organizovanou školou so všetkými štyrmi odbormi: hudobným, výtvarným, literárno-dramatickým a tanečným. V roku 2002 bol otvorený tanečný odbor, ktorého vyučovanie prebiehalo v Dome kultúry.
V školskom roku 2004/2005 dochádza vo vedení školy po 13-tich rokoch k zmene. Na základe výberového konania bol do funkcie riaditeľa školy 1.júla 2004 menovaný Mgr. Marian Lacko.
V tomto roku škola po prvý krát mala viac ako 600 žiakov, čím sa radí medzi najväčšie v Banskobystrickom samosprávnom kraji. V máji tohto roku riaditeľstvo školy nadviazalo družobné styky s hudobnou školou v maďarskom mestečku Üllő pri Budapešti. Učitelia a žiaci hudobného odboru pripravili nahrávku CD nosiča s názvom „Zázračné tóny“.
V školskom roku 2005/2006 sa rozšíril hudobný odbor o gitarové oddelenie.V školskom roku 2007 až 2009 prechádzala budova výtvarného odboru na Svätoplukovej ulici rekonštrukciou, čím boli výrazne zlepšené podmienky na vyučovanie nielen výtvarného, ale aj literárno-dramatického a tanečného odboru. Po rekonštrukcii je v tejto budove k dispozícii na vyučovanie päť výtvarných ateliérov, jedna trieda pre tanečný odbor, jedna trieda pre literárno-dramatický odbor.
V septembri 2009 vychádza prvé číslo školského časopisu pod názvom „Motýľ", podľa znaku školy, v ktorom je v siluete motýľa zakódovaný názov ZUŠ. Motýľ, ktorý sa symbolicky zmenil z nepeknej húsenice na čosi krásne a vzletné.
Za aktívnu 80-ročnú kultúrno-výchovnú a umeleckú činnosť a za prezentáciu mesta na významných kultúrno-spoločenských podujatiach, bola Základná umelecká škola v Rimavskej Sobote ocenená 5. mája 2011 udelením CENY MESTA mestským zastupiteľstvom v Rimavskej Sobote.
Zdroj: Pohľady do minulosti a prítomnosti umeleckého školstva v Rimavskej Sobote (redakčne krátené)
