No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Rimavská Sobota plná príbehov: Kedysi synagóga, dnes už len pamätník

RIMAVSKÁ SOBOTA - Ako by vyzerala, keby ju nezbúrali? To sa môžeme už len domnievať. Židovská synagóga patrila ku kultúrnym a historickým pamiatkam mesta, dnes ju pripomína už len pamätník. Včera sme vám priniesli článok s fotografiami zo 70. rokov, na ktorých ste si ju mohli všimnúť. Čo sa s ňou stalo?


Prečítajte si tiež: Takto vyzerala Rimavská Sobota v 70. rokoch


Článok pôvodne vznikol a bol publikovaný v marci 2016. K téme sa vyjadril aj dnes už nebohý vtedajší predseda Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote Dušan Rybár.

Početnú židovskú komunitu, ktorá obývala mesto, dnes pripomína pamätník nachádzajúci sa na rohu Hatvaniho a Cukrovarskej ulice. Práve akademickému sochárovi Júliusovi Magovi sa podarilo uchovať spomienku na všetky obete druhej svetovej vojny a na obete holokaustu. Stojí na symbolickom mieste, ktoré kedysi Židia navštevovali vo veľkej miere. Tam sa totiž do roku 1986 nachádzala bejt ha-kneset- čiže synagóga.

Kedy bola postavená a prečo sa na jej mieste dnes týči už len kamenný pamätník? Odpovede na tieto i mnohé iné otázky sme hľadali v Gemersko-malohontskom múzeu.

Článok pokračuje pod reklamou


Písal sa rok 1848. Začiatok nových čias, keď sa v Rakúsko-Uhorsku diali veľké zmeny. Revolúcia, ktorá trvala do nasledujúceho roka, zmenila životy mnohým ľuďom. Uzákonili sa nové zákony, niektoré stratili svoju platnosť, jedným z nich bol aj zákaz usídľovania sa Židov na území celej Gemersko-malohontskej stolice. A tak im už nič nebránilo v príchode do Rimavskej Soboty.

Prvé písomné zmienky o židovskej komunite pochádzajú z roku 1851. Za svojho rabína si zvolili Abraháma M. Friedmanna, ktorý zároveň zastával aj funkciu stoličného rabína. Spočiatku žilo v meste odhadom od 300 do 400 židovských obyvateľov. Už od svojho príchodu začali rimavskosobotskí Židia uvažovať o stavbe svätostánku. Svoje predstavy uskutočnili v roku 1868. Na rohu bývalej Kossúthovej a Lučeneckej ulici (dnes Hatvaniho a Cukrovarská) v susedstve evanjelického kostola sa začala vynímať neologická synagóga, ktorej výstavbu si hradili z vlastných finančných zdrojov.

Stavba sa niesla v duchu doby. Vtedy moderné prvky neologického slohu spojil neznámy autor či skupina autorov spolu s historizujúcimi detailmi a zaujímavými výsekmi z maurského slohu. Židovská synagóga mala jedno poschodie a pôdorys vo výmere 18 x 14 metrov. Historizujúce trojosové hlavné priečelie ozvláštňovalo okrúhle neorománske okno s farebnou rozetou. Po bokoch objekt ohraničovali dve vysoké štíhle vežičky zakončené Dávidovými hviezdami. Vďaka mramorovým doskám zákona tzv. archa úmluvy situovaným v strede fasády nabral objekt na svojej monumentalite. Dnes sú tieto dosky zákona s desatoro božími prikázaniami v hebrejskom jazyku nainštalované v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, ktoré po zbúraní synagógy tieto artefakty zachránilo.

Emancipačný zákon z roku 1864 prijatý v Uhorsku napomohol rozvoju židovskej komunity. Židia mali zrazu povolené zapájať sa do verejného diania a túto možnosť využili. Začali si zakladať spolky a o niekoľko rokov neskôr si zriadili ľudovú školu, ktorú navštevovalo spočiatku len sedemdesiat žiakov vzdelávaných dvoma učiteľmi. Dvojpodlažná budova školy stála vedľa synagógy a svoju funkciu plnila až do vypuknutia druhej svetovej vojny.

Rozvoj židovskej komunity radikálne ukončil začiatok najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Sedemstodvadsaťšesť ľudí židovského vierovyznania už viac neprekročilo brány mesta. Aj Rimavská Sobota mala počas vojny zriadené tri záchytné centrá, v ktorých boli zhromažďovaní obyvatelia označení šesťcípou hviezdou na hrudi. Jedno na Tomašovej ulici, druhé na Bartókovej a ďalšie v budove lýcea. Cesta násilne odvlečených Židov zo svojich domovov v Rimavskej Sobote a v okolitých dedinách sa skončila v koncentračnom tábore Auschwitz- Bikenau (Oswienczim) alebo na inom rovnako hrozivom mieste.

Po ukončení bojov ostalo nažive len niekoľko židovských rodín. Kedysi navštevované a významné miesto začalo podliehať nástrahám času a vandalov. Posledné bohoslužby sa v synagóge konali v čase Chanuky v roku 1969. Pre toto chátrajúce miesto sa stal osudným rok 1986, kedy bolo z rozhodnutia Miestneho národného výboru v Rimavskej Sobote vydané nariadenie na zbúranie objektu synagógy a pôvodnej budovy židovskej školy. V decembri toho roku padla jedna z dominánt mesta.

Z dominanty mesta ostal iba pamätník

Na pamiatku obetí druhej svetovej vojny a holokaustu mesto Rimavská Sobota a Židovská obec na Slovensku odhalili 5. mája 2005 Pamätník holokaustu na mieste, kde sa kedysi nachádzala synagóga. O výstavbu tohto pamätníka sa veľkou mierou zaslúžil predseda Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote Dušan Rybár, ktorý nám priblížil jeho výstavbu.

„Predchádzal jej boj v mestskom zastupiteľstve. Maďarskí poslanci sa snažili naakumulovať viac financií na výstavbu Petöfiho sochy na Tompovom námestí. Oni odhalili sochu v roku 2004, dostali na to financie z Maďarska,“ hovorí Rybár a pokračuje: „Práce na pamätníku sa chopil sochár z Veselkova, ktorý pracoval grátis. Platili sme len za materiál a parkové úpravy.“

To, čo znepokojuje Židovskú náboženskú obec v Rimavskej Sobote, sú vandali. „Za posledných desať rokov pamätník napríklad viackrát oblepili plagátmi s Hitlerom, s rôznymi nápismi, poškrabali ho alebo rozhadzovali vence. Už štyri roky však pamätník chráni kamerový systém,“ prezradil predseda a dodal, že v Rimavskej Sobote je aj druhý pamätník, nachádzajúci sa na židovskom cintoríne.

„Sú tam dve mramorové tabule, ktoré boli kedysi umiestnené v synagóge. Keď bolo štátom rozhodnuté, že finančne nepodporí opravu synagógy a namiesto toho bude zbúraná, mesto rozhodlo tak, že tabule vyseká zo steny a prenesie ich na cintorín. Niektoré sa aj poškodili,“ priblížil Rybár, podľa ktorého je na nich napísaných 1 036 mien tých, ktorí sa už nevrátili. „Prežilo a naspäť do mesta sa vrátilo asi len 86 ľudí z tej tisícčlennej komunity. V Lučenci žilo približne štyritisíc židov, prežilo z nich len asi dvesto. Málokto vie o týchto tabuliach, pretože cintorín nie je prístupný pre verejnosť kvôli zlodejom,“ povedal predseda, ktorého sa holokaust priamo dotýka.

Ako ďalej uviedol, z jeho príbuzných takto zahynulo 143 ľudí. „Deti, dospelí, muži aj ženy. Keď brat môjho otca videl, že ich rodičov vedú do plynu a on ide na nútené práce, hodil sa na elektrické káble,“ opisuje a zároveň dopĺňa, že aj jeho svokra bola v Osvienčime. „Keďže mala len 19 rokov, presunuli ju na otrocké práce. Robila v jednej nemeckej továrni. Zachránila sa od hladu tak, že jeden nemecký majster, ktorému na východnom fronte zahynuli dvaja synovia, sa z toho jeho malého prídelu jedla s ňou tajne delil,“ opísal jeden z príbehov.

Tento rok plánujú podľa jeho slov výstavbu ďalších pamätníkov na miestach bývalých get zriadených počas druhej svetovej vojny v Rimavskej Sobote, odhalené by mali byť počas Dní mesta. Ako Rybár podotkol, štyri až päť týždňov tam bolo počas vojny internovaných vyše tisíc ľudí.

Podobné pamätníky sa podľa Rybára odhaľujú po celom svete. „Známe sú takzvané Stolpersteine- kamene, o ktoré sa potkýna. Sú to medené tabuľky, umiestňujú sa do chodníkov. Sú na nich mená židov, ktorí žili v tých daných mestách,“ povedal a ďalej prezradil, že podobné kamene boli minulý rok umiestnené v Tornali. „Z Tornale bolo odvlečených skoro päťsto židov. Boli tam lekári a lekárnici. V roku 1942 maďarský režim mobilizoval mužov a oni išli na pracovné služby. Nebojovali v armáde, ale kopali zákopy, rúbali drevo, aby robili záterasy. Keď front postupoval, tornaľskú inteligenciu sústredili do Jelšavy. Dvoch ľudí zobrali späť do Tornale, aby ukázali, kde schovali svoj poklad a rodinné striebro. Mučili ich. Nenašli však nič,“ hovorí a pokračuje: „pretože oni všetko za tie dva roky, než išli do koncentráku, minuli na úplatky pre maďarskú Stranu šípových krížov, oni boli niečo ako Hlinkova garda na Slovensku. Keď nenašli nič, zbili ich do smrti. Pešo ich potom hnali ešte do Jelšavy,“ vyrozprával Rybár jeden z mnohých ťažkých príbehov, ktoré sa odohrali v časoch holokaustu.

FOTO: archív Gemersko-malohontského múzea


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross