Menu
Bol mrazivý podvečer dňa 24.1.1891 a na železničnej trati spájajúcej Bánréve (Maďarsko) a Jesenské uháňal nákladný vlak. Kurič na lokomotíve otvoril dvierka na parnom kotly a prihodil na žeravú pahrebu pár lopát uhlia.
Ohnivé iskričky na chvíľu osvetlili kabínu rušňa, ktorý ťahajúc súpravu sa blížil na železničnú stanicu v Rimavskej Seči. Na stanici bude mať obsluha vlaku krátku prestávku, lebo na tej istej koľaji ide za nimi osobný vlak vzdialený zhruba jeden kilometer od nich. V Rimavskej Seči je výhybka a dvojkoľajka a tam ich osobný vlak minie.
Rušňovodič pozrel von okienkom a v diaľke už zreteľne videl svetlá Rimavskej Seči. Pozrel sa aj za seba, či sa k nim príliš rýchlo nepribližuje osobný vlak. Niečo sa mu nezdalo a tak sa vyklonil o niečo viac. Nohou stúpil na námrazu, ktorá bola na podlahe. Noha sa mu pokĺzla a jeho snaha udržať sa na lokomotíve bola márna. Kurič mu síce skočil rýchlo na pomoc, ale už bolo neskoro a nezabránil vypadnutiu z idúcej lokomotívy. Kurič rýchlo zvažoval, čo má spraviť. Pre prípad núdze bol aj on vyškolený na ovládanie vlakovej súpravy. Zastaviť sa ju ale neodvážil. Vedel, že za nimi ide osobný vlak a on nemal možnosť dať to kolegom na vedomie. Zrážku dvoch vlakov riskovať nemohol, a tak nákladný vlak viedol do stanice v Rimavskej Seči. Odtiaľ plánoval potom vrátiť sa pešo aj so staničným personálom a pohľadať rušňovodiča.
Článok pokračuje pod reklamou
Rušňovodič mal šťastie, pri páde na zem sneh utlmil náraz, a tak nemal žiadne zranenie, akurát bol kúsok otrasený. Keď sa pozbieral, tak začul zvuky prichádzajúceho osobného vlaku. Pokúsil sa upriamiť pozornosť strojvodcu na svoju osobu. Nepodarilo sa, kvôli tme ho nevideli a on neváhajúc sa rozbehol povedľa vlaku. Chcel naskočiť na schodíky vagóna a tak dôjsť do stanice v Rimavskej Seči. Ako utekal podarilo sa mu zachytiť rúčku zábradlia pri dverách vagóna. Jedným skokom sa vyšvihol na spodný schodík a už sa zdalo, že všetko bude v poriadku. Keď pristúpil aj druhou nohou, zrazu sa pokĺzol, pod nohami mal ľadovú vrstvu, a tak nekontrolovateľne vypadol v rýchlom slede za sebou už z druhého vlaku.
Tentoraz mu šťastie vôbec neprialo. Jeho nohy sa dostali pod kolesá vlaku a jednu mu odsekli nad kolenom a druhú v členku. Rušňovodič od náhlej bolesti stratil vedomie a zostal ležať v snehu vedľa železničnej trati.
Jeho kolega kurič zburcoval zriadencov stanice v Rimavskej Seči a vybrali sa hľadať rušňovodiča. Vonku sa zhoršovali poveternostné podmienky, husto začal padať sneh. Trvalo im to skoro dve hodiny pokiaľ ťažko zraneného vôbec našli. Ten už bol pri vedomí a silná zima spojená so snežením spôsobila, že sa mu zastavilo krvácanie na domliaždených končatinách. Na stanicu v Rimavskej Seči ho doviezli na saniach no a museli čakať, kým príde nejaký vlak, aby svojho kolegu vedeli dopraviť do nemocnice. Iná možnosť v tých časoch nejestvovala.
Ako prvý prišiel vlak smerujúci z Jesenského do Bánréve. Zraneného naložili a tak skončil v tamojšej nemocnici. Na druhý deň ho operovali a počas tohto chirurgického úkonu bol celý čas pri plnom vedomí. Lekárom dokázal podrobne opísať celú svoju nešťastnú anabázu a oni v údive krútili hlavami.
Podľa prvých správ z nemocnice, bola veľmi vysoká pravdepodobnosť, že sa rušňovodič zo svojich zranení vystrábi. Stane sa síce doživotne mrzákom, ale bude žiť.
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 29.1.1891
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
