Menu
Patril medzi najlepších lekárov, ktorí pôsobili v Rimavskej Sobote. Za svoje zásluhy na poli medicíny mu bol udelený titul kráľovského radcu. Patril tiež medzi tých, čo sa pričinili o výstavbu synagógy v meste.
Adolf Lichtschein sa narodil v roku 1842 v Sajókazinc (dnešná Kazinbarcika v Maďarsku). Ako sedemročný prišiel o otca, ktorého v roku 1849 zabili ruskí kozáci. Výchovy siroty sa ujal rektor reformovanej cirkvi. Už v útlom detstve Adolf plynule rozprával grécky a latinsky. Nadaný chlapec nemal ani 18 rokov, keď úspešne ukončil gymnázium maturitnou skúškou. Vo Viedni začal študovať filozofiu, ale po prvom ročníku sa dal na štúdium medicíny.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 13. mája 1866 úspešne štúdium dokončil a ako lekár začal pôsobiť v meste Würzburg (Nemecko). V roku 1867 vypukla Rakúsko-pruská vojna a on sa vrátil do Viedni, kde v poľnej nemocnici vykonával funkciu druhého lekára. Zároveň sa venoval aj súkromnej praxi. Tam mu skrížila cestu slečna menom Cecília Kohn. Jej prepojenie s Rimavskou Sobotou nie je známe, ale isté je to, že v mesiaci júl roku 1867 s ňou tu uzavrel manželstvo a natrvalo sa v Rimavskej Sobote usadili.
Mladý lekár si rýchlo získal sympatie v celej župe a stal sa domácim lekárom v šľachtických rodinách Nyári, Forgách a Keményi. Po svojom príchode do mesta začal aktívne pracovať v židovskej komunite. Dôveru si získal veľmi rýchlo, lebo v spomenutom roku 1867 viedol židovskú deputáciu z mesta, ktorá išla so žiadosťou o pomoc do Budapešti za ministrom viery a vzdelávania Jozefom Eötvösom. Z takzvanej Izraelskej základiny získali od ministra 6 000 forintov na výstavbu synagógy v Rimavskej Sobote.
Na jar roku 1871 sa začala stavať gemerská železnica spájajúca mestá Bánréve – Jesenské – Fiľakovo. Práce mal na starosti podnikateľ Hermann Bachstein, ktorý neveľmi dbal o robotníkov. Robotníci hladovali, mrzli, meškali výplaty a do toho prišla pustošiaca cholera. Vo väčšine tam pracovali Taliani a pri nástupe cholery počas jedného týždňa 180 týchto robotníkov zomrelo vrátane ich ošetrujúceho lekára a tiež spovedajúceho kňaza.
Vtedy dal neľútostný a kúskom svedomia nedisponujúci Hermann Bachstein postaviť baraky v Širkovciach, kam umiestnil všetkých chorých robotníkov. Na miesto bol privolaný hlavný župný lekár Paczek. Ten odmietol ísť a so slovami, že už je starý a má rodinu, do Širkoviec poslal Adolfa Lichtscheina. Medzitým v Širkovciach zomrel okresný lekár Kovács a za ním pošiel aj lekár Ligeti.
Adolf Lichstchein po príchode na miesto konštatoval, že v jednej miestnosti sa v slame tlačí až 40 chorých osôb. Zostal tam a chorým pomáhal ako len vedel. Po štyroch týždňoch sa nakazil aj on. Dlhých 17 týždňov sa zmietal na hranici života a smrti, a keď sa konečne postavil na nohy, vážil len 47 kilogramov. Vtedy sa dozvedel, že po smrti sú už ďalší dvaja lekári, ktorí prišli do Širkoviec za ním, Csesznok a tiež Perjesy.
Celkovo v Širkovciach zomrelo 173 robotníkov a šesť lekárov. Lichtschein odcestoval do Budapešti, aby sa tam dal dohromady a nabral síl. Keď sa vrátil späť do Rimavskej Soboty, tak cholera vyčíňala už v meste. Lekári Marikovszky, Paczek, Richter a Vihley už boli starí a nestíhali chodiť k chorým. Pacientov navštevoval Lichtstein a podľa jeho slov v priebehu desiatich dní pribudlo v cintoríne 117 nových hrobov. V dome priamo oproti synagóge býval zámočník spolu s manželkou a piatimi deťmi. Netrvalo dlho a v posteli ležala už len umierajúca žena, ostatní boli po smrti.
Článok pokračuje pod reklamou
Z Rimavskej Soboty ho zavolali do Jesenského k rodine Czibur. V posteli s cholerou bojovala domáca pani. Zostal pri nej v noci a ráno už mal aj Lichtschein príznaky cholery. Záhradníkom si dal spraviť kávu a tú pil, vraj mala strašnú chuť. Ráno sa okúpal a na obed mu bolo lepšie. Ako sám spomínal, prešiel všetkými fázami smrteľnej choroby.
Za svoj život vďačil sparťanskej výchove. Od detstva sa každé ráno kúpal v studenej vode a počas celého života dohromady nevypil viac ako tri litre vína. V roku 1874 bol Lichtschein vymenovaný za železničného lekára a v roku 1896 za hlavného župného lekára.
Dňa 2. júna 1930 Adolf Lichtschein v Rimavskej Sobote vo veku 88 rokov zomiera. Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny mu cisár František Jozef I., udelil titul kráľovského radcu. Túto poctu si veľmi vážil, ale viac sa hrdil titulom z Rimavskej Soboty a to „doktor chudobných“. Liečil aj tých najchudobnejších obyvateľov mesta a župy. Neúčtoval im žiadne poplatky, dokonca im na svoje náklady zabezpečoval lieky. Jeho pohrebu sa zúčastnil obrovský dav ľudí.
Zdroje: Mult és Jövő zo dňa 1.1.1917, Prágai Magyar Hírlap zo dňa 3.6.1930
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
