Menu
Nevie sa dočkať, kedy sa situácia okolo koronavírusu upokojí, aby mohla prísť domov a objať rodičov či starých rodičov. V rozhovore pre Rimava.sk to povedala Michaela Peržeľová, za slobodna Horváthová, z Rimavskej Soboty. Navštevovala Gymnázium I. Kraska a potom vyštudovala Lekársku fakultu UK v Bratislave. Pracuje na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v nemeckom Lichtensteine, čo je menšie mesto neďaleko Zwickau, kde s manželom, pochádzajúcim z Hrnčianskych Zalužian a dcérkou býva.
Ako ovplyvnila pandémia koronavírusu tvoju prácu?
Máme menej operácií, menej pacientov dostane narkózu. Väčšina elektívnych výkonov sa presunula na neskôr. Aj na JIS-ke máme oveľa menej pacientov. Samozrejme, keď niekto potrebuje starostlivosť, je ošetrený, ale prichádza k nám oveľa menej pacientov. Nemocnica dostáva financie za každú voľnú posteľ, ktorú má pripravenú pre pacienta pozitívneho na COVID-19.
Ako je zasiahnutá tá oblasť Nemecka, v ktorej pôsobíš?
Je tu dosť ľudí nakazených koronavírusom, ba dakonca aj v radoch zdravotníkov. Vo väčšine prípadov však ide o prejavy v podobe bežného prechladnutia. Vo všetkých väčších mestách sú centrá, kde sa môže dať bezplatne otestovať každý, kto chce, bez ohľadu na to, či má nejaké symptómy, alebo len pre dobrý pocit, že je zdravý. Myslím si, že aj preto má Nemecko toľko potvrdených prípadov a pritom nízku mortalitu.
Článok pokračuje pod reklamou
A v nemocnici, v ktorej pracuješ?
Máme niekoľko pozitívnych pacientov, často sú to pacienti, ktorí boli operovaní a nakazili sa práve v nemocnici. Pacienti s potvrdenou diagnózou sú pri zhoršovaní príznakov tohto ochorenia väčšinou transportovaní do nemocníc prvého stupňa, to sú hlavne fakultné nemocnice. K nám zase prinášajú pacientov s inými diagnózami. Máme v nemocnici vyhradené jedno oddelenie pre tých, ktorí potrebujú nemocničnú starostlivosť a niekoľko postelí na JIS-ke.
Nemáte problém s ochrannými prostriedkami pre zdravotnícky personál?
Domnievam sa, že nemocnice v Nemecku celkovo nemajú problém s ochrannými prostriedkami. Hneď po tom, ako bola vyhlásená pandémia, Nemecko zastavilo vývoz všetkých zdravotníckych pomôcok a materiálov do zahraničia. Máme dosť všetkého. Pred vstupom do izby pre pacientov s COVID – 19 si dávame jednorazové plášte, čiapku, rúška s filtrom a okuliare.
Do akej miery sa dokážete venovať aj pacientom, ktorí majú iné zdravotné problémy ako ochorenie COVID – 19?Problém s nedostatkom lekárov či sestier nemáte?
Momentálne je väčšina ambulancií dostupná hlavne pre akútne stavy. Bežné kontroly a prehliadky sa prekladajú na neskôr, takisto ako aj plánované operácie. Personálu máme dosť, aspoň u nás v nemocnici. Máme teraz zakázané brať si dovolenky. Po prepuknutí pandémie sa však prihlásilo viacero lekárov, sestier či ošetrovateľov, ktorí sú doma, či už na materskej, alebo na dôchodku, že v prípade potreby sú k dispozícii. Taktiež študenti z vyšších ročníkov na medicíne vypomáhajú v nemocnici a skúšky im preložili.
Ako je to s povinnosťou nosiť rúška na verejnosti?
Tento týždeň otvorili väčšinu obchodov, ale na druhej strane tu zaviedli povinné nosenie rúšok pri nakupovaní a v MHD. My sme doteraz rúška vôbec nenosili, jedine v nemocnici pri práci. Jednak si myslím, že nosenie rúšok na čerstvom vzduchu znižuje imunitu a je to aj nepohodlné. Nechodili sme ale do nijakých väčších hromadných priestorov, navštevovali sme iba menšie obchody. Rukavice sa v obchodoch nenosia.
Odstupy medzi ľuďmi v obchodoch či v rôznych inštitúciách sú zavedené?
Nemci dodržiavajú všetky pravidlá, niekedy až prehnane. A to či už ide o odstupy v obchodoch, dezinfekciu nákupných košíkov, zákaz zgrupovania sa či návštev.
V obchodoch viete kúpiť všetko? Alebo je tam aj nejaký nedostatkový tovar?
V obchodoch sa dá kúpiť všetko, na začiatku bol problém, asi ako všade, s toaletným papierom. Tento problém je však už minulosťou. Dezinfekčné prostriedky tu boli, ale išli spočiatku poriadne na dračku, takže ich nestíhali dopĺňať.
Čo je podľa teba v tomto období najdôležitejšie?
Myslím si, že ľudia by mali brať aj túto náročnú situáciu pozitívne. Majú viac času venovať sa sebe, či najbližším v rodine, teda v spoločnej domácnosti. My sme začali chodiť viac do prírody a objavili sme krásne miesta, o ktorých sme predtým ani netušili. Namiesto nákupného centra trávime čas na lúke, na prechádzke, alebo na bicykli. Aj napriek tomu, že život ide ďalej a každý deň máme veľa dôvodov na radosť, sa už nevieme dočkať, kedy sa situácia upokojí a budeme môcť konečne prísť domov a objať našich rodičov i starých rodičov.
Zdroj: Rimava.sk, foto: album M. Peržeľovej
