No active "ca-sidebar-197687" sidebar

SPARTAN RACE: Na pretekoch si začnete vážiť aj maličkosti, ktoré vám pomôžu dobehnúť do cieľa

perex-spartanNový redaktor portálu Rimava.sk Marek Cirbus priniesol v uplynulých dňoch do Rimavskej Soboty cennú medailu z najťažšieho prekážkového behu na svete, Spartan Race. V Tatranskej Lomnici pretekal ako 27 ročný v majstrovskej vlne s približne 300 najlepšími pretekármi v rámci Európy ako aj Kanady, Brazílie či Austrálie. Marek skončil v tejto kategórii na 109. mieste. V konečnom poradí sa umiestnil na 334. mieste z takmer 3 tisíc súťažiacich. Aká náročná trať ho čakala, čo všetko zažil a ako sa vlastne k takémuto športu dostal nám vyrozprával v nasledujúcom rozhovore.

Venuješ sa pomerne netradičnému športu. O čo vlastne ide?

Áno je to istým spôsobom netradičný šport, no začína sa mu venovať čoraz viac ľudí. Ide o pretek Spartan Race. Je to najťažší prekážkový beh na svete, ktorý má tri úrovne. Prvou je Spartan Sprint, je to minimálne 5 kilometrový beh s minimálne 15-timi prekážkami. Druhou je Spartan Super, ktorá má minimálne 13 kilometrov s 20 a viac prekážkami. Tretia úroveň je najťažšia. Má minimálne 20 kilometrov a viac ako 25 prekážok. Profil trate je prevažne kopcovitý s prírodnými ako aj umelými prekážkami. Takže plávanie, brodenie sa vo vode či blate, plazenie sa pod ostnatým drôtom, šplh na lane či hod oštepom je len pár prekážok, s ktorými sa pretekár stretne na trati. Zaujímavé na Spartan Race je aj to, že súťažiaci nevedia pred pretekom presnú dĺžku trate, počet a rozloženie prekážok. Iba to minimum podľa oficiálnych informácií. Každý pretekár, ktorý dobehne do cieľa získava sparťanskú medailu danej úrovne. A ak v rámci jedného roka absolvuje všetky tri úrovne Spartan Race, získa ocenenie v podobe medaily „Trifecta“.

Kedy a ako si sa dostal k takémuto športu?

O pretekoch som počul ešte pred tým ako prišli na Slovensko. No prvý impulz prišiel od spolužiaka z vysokej Romana Frna, ktorý na Facebook dal fotky zo svojho prvého Sparťana. Bolo to tuším v lete v roku 2013. Vtedy som sa čudoval, že čo sú to za blázni čo behajú po kopcoch, váľajú sa v blate a prekonávajú rôzne prekážky. Ku koncu toho roku som sa však po súhre určitých udalostí vrátil z Bratislavy späť do Rimavskej Soboty. A keďže som mal viac času, tak som si povedal, že to skúsim a začal som trénovať. No a v máji nasledujúceho roka som sa rozhodol skúsiť Spartan Sprint na Kamzíku a tam som si tieto preteky zamiloval.

Koľká v poradí bola pre teba súťaž v Lomnici?

Keď to spočítam, tak v Lomnici to bol pre mňa siedmy Sparťan. Okrem toho, že to bola úroveň Spartan Beast, teda 20 a viac kilometrov behu a takmer 30 prekážok, tak to boli zároveň aj majstrovstvá Európy, na ktorých som pretekal po boku s veľkými menami prekážkových behov. V majstrovskej vlne sme z Rimavskej Soboty bežali iba dvaja, ja a kamarát Tomáš Ščurko, ktorému som pred rokom povedal o Spartan Race a bez váhania šiel do toho so mnou. Bola to pre nás veľká skúsenosť, predsa európsky šampionát nie je na Slovensku každý rok a nie každý pretekár mal tú možnosť byť na trati s tými najlepšími. Takže mať medailu z majstrovstiev Európy je určitá prestíž.

Aké súťaže Spartan si už absolvoval?

Keďže už mám za sebou dve sezóny, tak som prešiel všetkými, teda Spartan Sprint, Super aj Beast. Tento rok však mám za sebou okrem európskeho šampionátu v Tatranskej Lomnici aj svetovo prvého zimného Sparťana, ktorý bol v januári v Jasnej. Takže tohtoročná sezóna bola pre mňa svetovo európska.

Pripravoval si sa špeciálne na túto súťaž? Ako často cvičíš a kde?

Áno tréning je odlišný ako pri iných športoch. Človeku nestačí byť len vytrvalý, musí byť aj silný a rýchly. Preto sa zameriavam na tieto aspekty. Spravidla trénujem šesťkrát do týždňa a tréningy mám kombinované, aby som precvičil hlavne silovú vytrvalosť a rýchlosť. A od toho čo precvičujem závisí aj miesto tréningu, ale väčšinou to je vonku v prírode. Pri tom človek zažije aj veľa srandy, najmä keď pri tréningu stretnem ľudí, ktorí venčia psa alebo sa prechádzajú po lese. Vidieť ich nechápavý výraz v tvári, keď ma zbadajú ako bežím s lanom na pleci do lesa alebo nesiem ťažký balvan po lúke je celkom zábavné. Kto vie čo im vtedy behá hlavou?

Na akej úrovni, aká náročná bola súťaž a čo to pre teba znamená?

Ako som spomínal, pretek v Lomnici bol na tej najťažšej úrovni, teda Spartan Beast, ktorý mal nakoniec 30 kilometrov a viac ako 30 prekážok. Trať bola fakt náročná nielen bežecky, ale aj prekážkami či pravým horským počasím - dážď, slnko a na vrchole Skalnatého plesa si niektorí pretekári užili aj sneženie. Tieto sparťanské podmienky robili z tohto preteku niečo viac ako len súťaž. Určite aj na tomto preteku si každý siahol na dno svojich síl a musel prekonať hranicu zúfalstva a beznádeje, aby dorazil až do cieľa. A práve toto človeka zocelí po mentálnej stránke a naučí ho to nevzdávať sa vo chvíli keď si myslí, že už ďalej nemôže.

Aké prekážky ťa čakali?

Snáď všetky aké si vieme predstaviť 🙂 Takou zahrievacou bola, hneď po štarte, dymovnica. Tentoraz zadymela tak, že človek na pár sekúnd nevidel vôbec nič. Takúto hmlu si nepamätám ešte zo žiadneho preteku. Potom to boli rôzne vodné prekážky, ako brodenie sa v jazere či v horskom potoku. Zo začiatku to na rozpálené nohy od behu aj dobre padne, ale keď už v studenej vode bežíte viac ako dva kilometre, tak tie nohy stuhnú až na kosť. Nechýbalo plazenie sa pod ostnatým drôtom, hod oštepom, šplh na lane, lezecká či opičia stena. Túto sezónu sa po prvýkrát objavuje na každom preteku aj memory test. Spočíva v tom, že podľa svojho čipu na meranie času si na tabuli pretekár vyhľadá svoj kód, ktorý si musí zapamätať a počas trate na danom mieste by ho mal povedať. Ak nie robí trest, 30 angličákov. Takou „čerešničkou na torte“ boli tentoraz silové prekážky. Keďže som pretekal v majstrovskej vlne, tak do kopca sme niesli po dve 20-kilové vrecia ako aj dve vedrá naplnené štrkom či museli sme vytiahnuť bremeno, ktoré bolo tuším ťažšie ako ja sám, do približne desať metrovej výšky ukotveného na kladke.

Bolo na pretekoch miesto, kde si si povedal, že už ďalej nejdeš?

Spartan Race je práve v tomto podľa mňa unikát. Je to pretek, kde človek zažije aj 5-6 kríz, kedy si povie, že končí. Našťastie sa mi to v Lomnici nestalo, hoci boli situácie kedy som sa musel premáhať. No takú situáciu, keď som si povedal, že čo tu robím a že ďalej nejdem som zažil. Bolo to na zimnom Sparťanovi v Jasnej. Bolo to pod vrcholom Chopku. Zima, vietor, sneh miestami siahajúci až po pás a ja sa premáham, aby som vyšiel na vrchol. Vtedy som narazil na povestnú stenu zúfalstva, kedy som sa pýtal sám seba: „Čo tu robím?“ a chcel som skončiť. Ani neviem ako, ale našťastie som sa dal do mierneho poklusu do kopca, čo mi pomohlo prekonať túto krízu. Na vrchu som si užil pár glgov teplého čaju z občerstvovacej stanice a pokračoval som ďalej už dole kopcom približne ešte štyri kilometre plných prekážok až do vytúženého cieľa.

Ako hodnotíš konkurenciu? Z iných krajín, respektíve z okolia Rimavskej Soboty?

Konkurencia je naozaj silná. Pretekov sa zúčastňujú vrcholoví športovci, atléti či uznávaní fitness tréneri. Ale Sparťan nie je iba o súťažení a sledovaní konkurencie. Aj keď si niekto povie, že chce byť lepší ako ten alebo tamten, ale po štarte veľmi rýchlo zistí, že najväčšou konkurenciou je okrem samotnej trate aj človek sám voči sebe. Ide hlavne prekonať sám seba a pokračovať aj napriek bolesti. No myslím však, že aj pri prekonávaní sa je tam to súperie. Predsa každý chce dosiahnuť čo najlepší výsledok. Čo sa týka Rimavskej Soboty, tak je tu pár ľudí, ktorí majú za sebou nejakého Sparťana a dosahujú slušné výsledky. Nedávno chalani, ktorí tento rok po prvýkrát skúsili pretekať, založili aj tréningovú skupinu Spartan Race. Rovnakú skupinu som založil aj ja minulý rok, ale vtedy Sparťan nebol podľa mňa ešte tak známy ako je tomu tento rok. A tak po dohode s organizátormi Spartan Race Slovakia som ju zrušil. Snáď táto novovzniknutá vydrží dlhšie a bude sa jej dariť, predsa za ten rok preteky získali viac na popularite. Držím chalanom palce.

Takže každý preteká sám za seba?

Takto by som to nepovedal. Hoci každý pretekár má čo robiť sám so sebou a chce dosiahnuť čo najlepší čas, napriek tomu panuje na trati veľký tímový duch. Pretekári si navzájom pomáhajú zdolávať prekážky alebo sa povzbudzujú pokrikmi. Iste, sú jednotlivci čo bežia len na umiestnenia, ale vo väčšej miere ide o tímový pretek, kde sa nikto nemusí báť o to, či mu niekto pomôže na prekážke, pri zranení a kŕčoch, či dokonca sa podelí o posledný glg vody. Človek si v takých prípadoch začne vážiť aj maličkosti, ktoré mu nakoniec pomôžu dobehnúť do cieľa.

Venoval si sa predtým aktívne inému športu?

Už od detstva ma rodičia viedli k športu. V lete futbal, v zime hokej. Neskôr som šesť rokov trénoval aj bojové umenia. Záľubu som našiel aj vo vytrvalostných športoch ako bicykel a beh. Rád však mám aj silové športy, takže ani posilňovanie či už s vlastnou alebo externou váhou mi nie je cudzie. Takmer všetkým športom sa venujem dodnes, ale ani jeden som nerobil na vyššej či profesionálnej úrovni, všetky iba rekreačne keďže pohyb mám rád. Koniec koncov, všetky tieto športy ma priviedli napokon k Spartan Race, z ktorého sa stáva fenomém dnešnej doby.

Zdroj: Rimava.sk FOTO: archív Marek Cirbus


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross