No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Tragická nehoda v horách: Práca drevorubačov sa skončila smrťou a súdnym procesom

Fotografia z okolia Tisovca je ilustračná. Zdroj: dka.oszk.hu

Varuj dušu na doline!

Tieto slová sú minimálne strednej a staršej generácii dostatočne známe, hlavne zásluhou legendárneho filmu Vlčie diery v réžii Pavla Bielika, kde toto slovné spojenie použili drevorubači pri spúšťaní dreva dole šmykom. Tu uvádzaný príbeh sa odohráva v medzivojnovom období, vysoko v horách za Tisovcom.

V roku 1929, keď sa skončila žatva, tak nasledovalo chystanie dreva na nadchádzajúcu zimu. Bola to krvopotná práca, najskôr sa spúšťali vysoké ihličnaté stromy a po odstránení vetiev sa za pomoci koní ťahali kmene na vrchole lesa do skládky.

Guľatinu rezali na dĺžku 10 až 12 metrov a hrubšie vetvy si drevorubači ukladali bokom, tie budú po ukončení ťažby ich, pokiaľ kvalitnejšia hmota poputuje ďalej na priemyselné spracovanie.

Článok pokračuje pod reklamou


Kým jedna partia spúšťala a spracovávala stromy, tak druhá z nich začala budovať tzv. suchý šmyk. Išlo o provizórny válov z guľatiny, ktorý musel mať dostatočný sklon, aby sa na ňom drevo bezpečne skĺzlo až do doliny.

Suchý šmyk sa staval bez ostrých zákrut, aby drevo plynulo a bez prekážok došlo na miesto kde sa bude v depe sústreďovať. Tomuto dopomáhalo neskôr aj mrazivé zimné počasie s dostatkom snehu. V šmyku ležala utlačená a zamrznutá, klzká vrstva snehu.

V mesiaci január roku 1930 im práce pokročili tak ďaleko, že začali púšťať dole šmykom guľatinu. Drevá do neho vkladali Pavol Kilik, Ján Kilik a Juraj Švoňavec. Dole na stráni zostal Ján Šiman a sekerou rúbal ďalšie stromy určené na ťažbu. Keď traja jeho kolegovia v sérii spúšťali dole guľatinu, tak ho hlasným zvolaním: "Varuj dušu na doline!“ upozornili, aby odstúpil od šmyku a nezdržiaval sa v jeho blízkosti.

Dlho išlo všetko podľa plánu, veď napokon to bola zohratá partia, čo už nejeden deň strávila v lese pri ťažbe dreva. Počasie sa postupne začalo zhoršovať, do údolia sa vkrádala hmla, ktorá postupovala aj do vyšších miest na svahu.

Do hmly sa začal miešať tiež vietor, ktorý v lese vydával nepríjemný piskľavý tón. Hore na kopci hmla nebola a tak sa do šmyku vkladalo prvé z pripravených guľatín. Do éteru šiel varovný výkrik: "Varuj dušu na doline!“ zdôrazňujúci, aby Ján Šiman prestal rúbať stromy a zvýšil svoju pozornosť.

Nepriazeň počasia spôsobila, že od vetra nepočul varovanie a nepočul ani zvuk guľatiny rútiacej sa dole svahom. No a od hmly ani nevidel na drevené koryto. Rozvážne manipuloval so sekerou otočený chrbtom k šmyku. Guľatina naberala na rýchlosti, keď narazila na uvoľnené brvno v koryte. Náraz ju katapultoval do vzduchu, kde preletela niekoľko desiatok metrov.

Jánovi Šimanovi prerazila obidve nohy. Od veľkej bolesti okamžite upadol do bezvedomia a na tom istom mieste za pár minút aj zomrel. Smrteľné zranenie vzniklo následkom vykrvácania, keď mal roztrhnuté tepny na oboch nohách. Jeho kamaráti nič nezaregistrovali a pokračovali ďalej vo svojej práci.

Že sa niečo deje zistili až vo chvíli, keď sa im minuli pripravené drevá na spúšťanie a kým chystali ďalšiu várku, tak zbadali, že nepočujú zo stráne údery sekerou. Jeden z nich sa išiel dole pozrieť a rýchlo vybehol pre ostatných.

Článok pokračuje pod reklamou


Ján Šiman už bol v tom čase mŕtvy a pomôcť sa mu nedalo. Nešťastná nehoda sa musela nahlásiť kompetentným úradom a z Rimavskej Soboty sa dostavil vyšetrujúci sudca so svojím sprievodom.

Počas vyšetrovania sa preukázalo, že trojica drevorubačov zabudla pred spúšťaním dreva varovať svojho kolegu a tak sa v mesiaci január roku 1931 postavili pre súd. Na súde sa bránili, že oni si povinnosť splnili, ale Ján Šiman ich asi nepočul kvôli silnému vetru. Vo svojich výpovediach sa kúsok zamotali a tak ich senát usvedčil z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti.

Dopustiť sa ho mali z nedbanlivosti, lebo nedodržali bezpečnostné predpisy. Pavel Kilik a Ján Kilik boli svorne odsúdení na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov s odkladom na dva roky a Juraj Švoňavec na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s odkladom na tri roky. S verdiktom sa uspokojili všetky zúčastnené strany a tak rozsudok nadobudol okamžitú právoplatnosť.

Zdroj:
Gömör zo dňa 1. 2. 1931

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross