Menu
V roku 1885 mestskí poslanci v Rimavskej Sobote začali riešiť situáciu mestského hostinca Tri Ruže, dnes nesúceho meno Tatra. Terajšie Hlavné námestie bolo pekne upravené a taktiež tam nachádzajúce sa domy boli dané do poriadku. Jedinou stavbou, ktorá hyzdila svoje okolie, bol práve spomenutý hostinec s hotelom.
Keďže bol majetkom mesta, tak bola odsúhlasená jeho prestavba. Najskôr sa začala budovať kanalizácia, ktorá do tých chvíľ absentovala. Kanalizácia sa ťahala v smere na ulicu Cintorínsku a nachádzalo sa na nej päť septikov, ktoré mali za úlohu zbierať z odpadovej vody nečistoty a ukladať ich vo svojom vnútrajšku.
Cesta prechádzajúca terajšou ulicou SNP sa musela zdvihnúť vyššie, aby sa dosiahol dobrý spád kanalizácie. Nanovo sa vykladala kameňmi tzv. mačacími hlavami. Do kanalizácie sa musela pumpovať voda, aby odtok riadne fungoval. Na prestavbu hotela mesto vyčlenilo 17 000 forintov.
Článok pokračuje pod reklamou
Mesto dávalo hostinec do prenájmu a tie posledné roky sa mu nedarilo práve najlepšie. Vystriedalo sa tam viac prevádzkovateľov. Nemal ani najlepšie meno, kedysi noblesný podnik sa stával sídlom prostitúcie a nerestí. V roku 1907 situáciu začala riešiť aj župa. V Rimavskej Sobote nebol nejaký slušnejší podnik a cestujúci, ktorí sa ocitli v meste, mali minimálnu možnosť nájsť si nejaký lepší nocľah.
Navrhovalo sa, aby hostinec bol prestavaný napr. na Mestský úrad a postavil sa niekde nový hostinec aj s hotelom. Uvažovalo sa aj o využití na tento účel budovy kasární (terajšie múzeum). Mesto plánovalo investovať 50 000 korún a vykonať prestavbu pôvodnej budovy. Hostincu a hotelu Tri Ruže sa vytýkalo, že nestojí na vhodnom mieste. Pod oknami sa ráno každodenne konal trh so zeleninou a hydinou. Aj z tohto dôvodu tam bolo prašné prostredie a nemalo to dobrý vplyv na ubytovaných hostí. Z tohto titulu sa javila budova kasární na ideálnom mieste pre hostinec s hotelom.
Stredná trieda sa z Rimavskej Soboty vytratila a inteligencia hostinec prestala navštevovať. Chodila tam teda spodina, rôzni špekulanti, hazardní hráči a prostitútky. Posledný prenajímateľ už nebol schopný za týchto okolností udržať riadny chod hostinca a tak kľúče od podniku odovzdal na Mestskom úrade.
Napokon platil veľmi vysoké nájomné a mesto nechcelo pristúpiť k jeho zníženiu. Dňa 10. 4. 1907 na mestskom zastupiteľstve padlo rozhodnutie o prestavbe hostinca s hotelom. V novej budove sa mala postaviť aj divadelná sála, ale poslanci sa uzniesli, že herci ju k dispozícii nedostanú, lebo sála bude reprezentatívna a bude sa s ňou šetrne narábať.
Prestavbou mesto poverilo staviteľa Bélu Tótha, ktorý odviedol vynikajúcu prácu. Všetky dvere na izbách hotela sa otvárali v smere na ulicu. Dvor bol vykladaný kameňmi a ešte aj chodby hotela mali parné teplovzdušné vykurovanie. Izby boli moderne zariadené, podľa najnovšej módy a to mosadzným resp. bronzovým nábytkom. Diskrétne osvetlenie, zavedený vodovod v kúpeľni a dostupný telefónny prístroj dokresľovali pekný obraz hotela. Mohutná tanečná sála bola umelecky vymaľovaná, vedľajší bufet bol schopný pohodlne obslúžiť 200 hostí. V každej miestnosti boli na podlahe položené bezprašné parkety, hladké ako zrkadlo.
Nový hotel, reštaurácia a kaviareň sa otváral dňa 31. 10. 1908. Tým dňom tiež došlo k zmene jeho názvu Tri Ruže, z posledných rokov známe ako brloh potkanov, sa premenovali na Hungáriu, noblesný podnik, ktorý by nerobil hanbu ani vo väčšom meste. Prevádzku mal na starosti Ignác Ródosi a do dobrej nálady tam hrala cigánska kapela pod taktovkou Júliusa Oláha.
To už sa pomaly blížil podvečer I. svetovej vojny a noblesa podniku pod vplyvom udalostí začala pozvoľna upadať. Nasledovala v medzivojnovom období veľká svetová hospodárska kríza, sprevádzaná o čosi neskôr II. svetovou vojnou. Vystriedalo sa tam v krátkom období opäť viac prevádzkovateľov, ale pád hotela sa nedal zastaviť.
Článok pokračuje pod reklamou
Po II. svetovej vojne pokiaľ prišiel nejaký cudzinec do mesta, tak ubytovanie musel hľadať v Hnúšti alebo v Tisovci. Podnik, ktorý už niesol meno Tatra sa premenil na obyčajnú krčmu. Na prelome rokov 1947 až 1948 sa správy hotela chopili odbojári, ktorí založili kultúrne družstvo Tatra. Starí nájomníci zanechali dlh vo výške 370 000 korún. Nová správa dala do poriadku kuchyňu, kaviarenskú miestnosť, dala vyčistiť všetky hotelové izby a opraviť celú budovu, zároveň bol prepustený celý personál.
V krátkom čase sa dal do prevádzky hotel, síce so starým zariadením, ale s čistými izbami. Začali sa práce so zavedením vodovodu do všetkých izieb a samozrejmosťou mala byť studená ako aj teplá voda. Objednávalo sa nové zariadenie izieb spolu s novou bielizňou. Hotel mal byť preklasifikovaný z najnižšej triedy „C“ do najvyššej triedy „A“. Kaviarenská miestnosť sa z putiky premenila na reprezentačné priestory, ktoré ku káve alebo pivu poskytovali najčerstvejšie noviny a obrázkové týždenníky.
Vyriešil sa aj ďalší problém v meste. Slobodní zamestnanci alebo iní odkázaní na cudziu stravu nemali v meste možnosť najesť sa. Otvárala sa závodná kuchyňa v priestoroch malej Tatry. Strava sa podávala pre všetky kategórie zamestnancov a pomerne lacno. Pre turistov sa na prvom poschodí zriadila nocľaháreň.
Družstvo plánovalo odkúpiť vedľajší dom pri Tatre (kde je dnes záložňa), ktorý bol majiteľom skonfiškovaný. Zlúčením s hotelom Tatra sa tam mal vybudovať vo vnútorných priestoroch kultúrny dom. Sála nad kaviarňou by sa zväčšila a počet miest zvýšil 300 na 600. Plánoval sa pribudovať balkón a vystavať nové moderné javisko. Svoje miesto v novej budove mala nájsť tiež knižnica a verejná čitáreň.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 25. 10. 1885
Gömör – Kishont zo dňa 26. 5. 1907
Gömör – Kishont zo dňa 14. 4. 1907
Gömör – Kishont zo dňa 11. 10. 1908
Gömör – Kishont zo dňa 1. 11. 1908
Práca zo dňa 28. 5. 1948
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
