Menu
Začiatkom roku 1932 sa hlavne v Rimavskej Sobote a blízkom okolí, objavili vydieračské listy, ktoré boli adresované solventnejším obyvateľom, väčšinou obchodníkom. Listy mali byť signované podpisom vodcu bližšie neidentifikovanej lúpežníckej bandy. V listoch stálo, že pokiaľ dotknutí nezaplatia rôzne sumy, ktoré sa pohybovali od 50.000 do 100.000 korún, tak ich prevádzky respektíve domácnosti, vyletia do vzduchu za pomoci výbušnín alebo granátov.
Listy sa samozrejme dostali do rúk polície a vrcholom drzosti neznámeho anonyma bolo, keď vydieračský list zaslal aj samotnému okresnému náčelníkovi. Policajti podľa obálok a poštových pečiatok zistili, že listy boli podané väčšinou na pošte v Rimavskej Sobote alebo v Hnúšti. Listy nemali známky a tak pri prevzatí od poštára museli adresáti zaplatiť poplatok dve koruny.
Text v liste bol vytlačený za pomoci detskej tlačiarničky, kde sa dali jednotlivé písmenká poskladať do viet a za pomoci atramentového vankúšika odtlačiť na papier. Pokyny boli zrozumiteľné a naznačovali, že ide o pomerne inteligentného pisateľa, ktorý však jemne lámal slovenčinu.
Článok pokračuje pod reklamou
Spôsob odovzdania peňazí si anonym určoval rôzne. Niekto mal peniaze v určený deň a hodine položiť pod most. Iní pod strom pri dome, alebo na kraji hory, pod kameňom, na stene domu atď. Jeden podnikateľ z Rimavskej Soboty mal 100.000 korún vložiť do ponožky, previazať motúzom a tak zakvačiť na strom, ktorý rástol pred jeho obchodom. Vydieraní naoko pristúpili na túto hru, ale všetko mala pod réžiou polícia, ktorá dohliadala na tieto vyznačené miesta.
Peniaze sa však ani raz nepokúsil nik prevziať a listy neustále ďalej prúdili do mesta. Nepomáhalo ani stráženie pošty a poštových schránok a tak primerane rástla nervozita ako policajtov, tak aj vydieraných osôb. Začalo sa vtedy uvažovať o tom, že možno ide len o nemiestne žarty, alebo je pisateľom duševne chorá osoba.
Okrem policajtov z Rimavskej Soboty a Hnúšti vstúpili do deja aj štátni policajti a nastala honba za tajomným autorom vydieračských listov. Pri týchto listoch došlo k zmene, už neboli v tlačenej forme, ale písané rukopisom, text zostal identický. Potom, ako jeden z nich dostal majiteľ píly v meste a okresný náčelník, tak policajti detailne sledovali miesta, kde sa mali peniaze odovzdať.
Inšpektor Ričica si pri Mackovej trafike na terajšom Hlavnom námestí všimol podozrivú osobu. Neváhal a legitimoval ju. Zbadal na dotknutom stopy nervozity a tak ho bez váhania predviedol na policajné oddelenie. Inšpektorovi to celkom dobre pálilo a použil trik, keď požiadal zaisteného, aby mu na papier napísal, že ako sa volá a čo hľadá v meste. Ten nič netušiac vyhovel inšpektorovi a zvyšok bol už rýchly. Stačil letmý pohľad na papier, aby sa ozrejmilo, že rukopis je totožný s textom vydieračských listov.
Policajti zistili, že zaisteným je 34-ročný Juraj Gonda, ktorý pochádzal z Ďubákova, ale býval v Kružne, kam sa priženil. Pri osobnej prehliadke boli u neho nájdené ďalšie listy určené k odoslaniu, medzi adresátmi bol biskup z Rožňavy, fabrika Blasberg z Hnúšte a ďalší. Pri výsluchoch sa priznal, že konal tak preto, lebo mal dlhy v bankách a jeho situácia bola žalostná.
Článok pokračuje pod reklamou
Dúfal, že týmto spôsobom, keď v skutočnosti nechcel nikomu ublížiť, si finančne pomôže. Vypovedal spontánne, ale policajtom sa jeho správanie nezdalo, javil sa ako človek, ktorému v hlave nechýba jedno koliesko, ale má o jedno koliesko viac. Z toho dôvodu boli pribratí súdni znalci na preskúmanie jeho duševného stavu.
Ďalšie vyšetrovanie prípadu preukázalo, že Juraj Gonda nebol vodcom žiadnej lúpežníckej bandy. Listy písal úplne sám a nevedela o tom ani jeho manželka či deti. Nápadné jej boli len časté odchody manžela z domu, dialo sa tak vtedy, keď šiel podávať listy na poštu.
Lekári – súdni znalci sledovali Juraja Gondu vo väzení v Rimavskej Sobote, kde bol umiestnený na výkon väzby. Ich stanovisko bolo jednoznačné, za svoje konanie neniesol zodpovednosť. Sudca súdu v Rimavskej Sobote na základe posudku znalcov vydal pokyn na zastavenie trestného stíhania a Juraj Gonda bol prepustený na slobodu. Zároveň to bol koniec anonymným listom, ktoré sa vyhrážali bombovými útokmi a žiadali výpalné od obchodníkov alebo iných vážených obyvateľov.
Zdroje:
Gömör zo dňa 21. 2. 1932
Gömör zo dňa 28. 2. 1932
Gömör zo dňa 13. 3. 1932
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
