Menu
V roku 1884 bola v maďarskom meste Aszód postavená polepšovňa pre mladistvých delikventov. Hneď od jej počiatkov mala skoro nepretržite medzi návštevníkmi aj nejaký ten „kvietok“ z Rimavskej Soboty.
Stalo sa len zriedkakedy, že tam došlo aj k náprave mladého delikventa. Tých prípadov bolo žalostne málo, ale jeden polepšený našinec sa dokonca stal žandárom v Budapešti a odvádzal tam vynikajúcu prácu, šíriac dobré meno Rimavskej Soboty. Vo väčšine prípadov však navrátilci z Aszódu prišli domov ako hotoví zločinci, ktorí si tam zveľadili svoj kumšt.
Článok pokračuje pod reklamou
Rimavská Sobota bývala pokojným mestom, no situácia sa markantne začala meniť na prelome 19. a 20. storočia. Stávalo sa, že aj predtým boli drobné krádeže, ale približne od roku 1906 pribúdali krádeže vlámaním do rodinných domov. Pomaly neprešiel ani jeden týždeň, že by nebolo bývalo nejaké vlámanie. Zločinci nebrali ohľad na spoločenské postavenie svojich obetí a neštítili sa lúpiť a kradnúť.
Elemér Szabó bol váženým mešťanom, keď zastával funkciu mestského hospodárskeho radcu. Jeho príbytok zlodeji navštívili až šesťkrát za sebou v krátkom časovom slede. V jeho dome sa najskôr nezvaní návštevníci prezliekli do čistej spodnej bielizne, rozhliadli sa za krajšími šatami a tie svoje špinavé zanechali na mieste činu. Samozrejme nepohrdli ani čistým posteľným prádlom, vzácnymi kožušinami a majiteľa zmenili tiež rôzne veci ako slanina, masť, jablká, sliepky a iné potravinové články. Elemér Szabó na radnici vznášal svoje ponosy, veď zlodeji sa tak slobodne promenádovali po jeho príbytku, ako keby tam boli majiteľmi domu. Žandári vykonávali zvýšené kontroly a obchôdzky, lenže pokiaľ oni boli na jednej strane mesta, tak na tej druhej sa veselo kradlo ďalej.
Vo večerných hodinách dňa 27. januára 1908 vykonával mestský žandár Ján Varga obchôdzku na dnešnej ulici Cukrovarskej. Z dvora rodinného domu, kde bývali slečny Törökövé sa ozval podozrivý šramot. Ján Varga sa utiahol do prítmia rohového domu Františka Soósa a bedlivo sledoval okolie. Uvidel ako z predtým spomenutého dvora vychádzajú tri osoby a posledná z nich mala na pleci objemný batoh. Zo svojho úkrytu nevystúpil a nechal ich prejsť, za pomoci mesačného svitu takto dokázal všetkých troch identifikovať. Ich kroky viedli k mostu pri konzervárni, ktorí chceli prekročiť a stratiť sa v Tomašovej. Ján Varga ich sledoval až posledný z trojice, zistil že za nimi ide žandár. Rýchlo zahodil lup a spolu so spoločníkmi zmizol v tme. Ján Varga za nimi nebežal, zdvihol batoh z lupom, prehodil si ho cez plece a zamieril na žandársku stanicu. V batohu sa nachádzali tri veľké vykŕmené morky.
Na stanici zburcoval svojich kolegov a tesne po polnoci prešli cez most do Tomašovej. Za necelú hodinu mali pochytaných všetkých troch zlodejov a predvádzali ich na oddelenie. Ako prvého vypočúvali Jána Kovácsa, to bol ten, čo pôvodne niesol batoh. Pred užasnutými žandármi začal spontánne výpoveď a ich úžas znásobovala skutočnosť, že členmi organizovanej bandy, boli až na jedného, všetci príslušníkmi vážených rodín z Rimavskej Soboty. Samotní zlodeji patrili k tovarišom a mali našliapnuté ku kariére vážených majstrov. Bandu viedol Pavol Dombi, ktorý ako jediný nebol tovarišom a ani z lepšej rodiny. Okrem Jána Kovácsa trio dopĺňal Jozef Cseffo. Zistilo sa, že v meste šarapatili viac ako dva roky. Jozef Cseffo mal za sebou už polročný pobyt v Aszóde a tiež si stihol odpykať deväťmesačný trest odňatia slobody vo väzení v Košiciach.
Pri výsluchoch postupne vychádzali na svetlo sveta ďalšie mená, ktoré tvorili bandu zlodejov. Skľučujúco na vyšetrovateľov pôsobila skutočnosť, že len jeden z usvedčených zlodejov svoje skutky oľutoval. Išlo o 18 ročného tovariša obuvníckeho cechu Júliusa Liptayho. V nedávnej minulosti si už odpykal polročný trest odňatia slobody v Košiciach. Teraz svedčil proti Cseffovi a objasnil tak mnohé neznáme prípady.
Dobré meno Rimavskej Soboty sa otriasalo, lebo medzi členmi bandy bol aj študent miestneho gymnázia. Dňa 10. apríla 1908 sa za veľkej pozornosti obyvateľstva konal súd voči zlodejom. Najviac dostal Jozsef Cseffo a to trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Medzi odsúdenými ďalej figurovali Ján Kovács, Michal Valaszkai, Ján Köböl, Július Liptay, Pavol Dombi, Emma Dombi, Mária Seres. Súd oslobodil spod konania Štefana Kozlaia, Marka Dickmana, Ľudovíta Lakatoša, Jána Radiča, Blandina Nagya a Ignáca Kevalda.
Zdroje:
Gömöri Hírlap zo dňa 2.2.1908 Gömöri Hírlap zo dňa 19.4.1908
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
