Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vo svojich priestoroch na Zelený štvrtok (6. 4.) priblížilo zvyky a tradície jarného a veľkonočného obdobia prednáškou či tvorivou dielňou, zameranou na techniky zdobenia vajíčok.
Prostredníctvom prezentácie sa návštevníci dozvedeli viac o jarnom zvykosloví, ktoré prechádzalo samotným veľkonočným sviatkom.
Etnologička múzea Ľudmila Pulišová priblížila históriu zvykov, ktoré sprevádzajú veľkonočné sviatky. Začala s vysvetlením „Smrtnej nedele“, počas ktorej bolo zvykom, aby dievčatá na dedinách zhotovili „bohyňu smrti – Morenu“ a prešli s ňou po celej dedine. Až za dedinou ju zapálili a hodili do vody, čo označovalo vynesenie zimy a všetkých chorôb, ktoré so sebou toto obdobie prináša.
Článok pokračuje pod reklamou
O týždeň, na Kvetnú nedeľu, si dievčatá zdobili vetvičky farebnými stužkami a vajíčkami a prechádzali sa s nimi po dedine. Malo to značiť vítanie a prinesenie jari.
Pokračovala ďalej Zeleným štvrtkom. „V minulosti to bol deň, keď sa v kostoloch poslednýkrát zvonilo a následne sa zvony uväzovali až do Bielej soboty. Verili však, že v tento deň majú zlé sily či bosorky väčšiu moc a tak, aby ich odplašili, behali chlapci po dedine s rapkáčmi a verili, že ich ten hluk odplaší.“
S Veľkým piatkom sa až do dnešných dní spája prísny pôst. Nemali sa vykonávať veľké domáce práce a bol zákaz pracovať na poli. Práve na Bielu sobotu sa mala celá domácnosť upratať, dievčatá mali pripraviť veľkonočné vajíčka a jedlá na ďalší deň. Z histórie nám zostalo pečenie veľkonočného jahňaťa a mnohých koláčov.
„Veľkonočná nedeľa je najväčším kresťanským sviatkom, keď sa zároveň končí pôst. Doobeda ľudia chodili do kostola a dávali si vysvätiť jedlo, ktoré deň predtým pripravili. Ak to na obed neskonzumovali, zakopali ho, pretože verili, že to jedlo má ochrannú funkciu,“ vysvetlila etnologička.
Pre Veľkonočný pondelok je typické oblievanie dievčat. Ľudmila Pulišová vysvetlila, že sa v minulosti iba oblievalo, šibanie prišlo až rokmi. „Už pred dvesto rokmi existovali rôzni bádatelia, ktorí chodili po dedinách a sledovali ako ľudia žijú a zapisovali si to. Z týchto zápiskov vieme, že tu v Gemeri-Malohonte označovali zvyk polievania za veľmi nebezpečný, pretože chlapci polievali tak, že zobrali dievčatá a celé ich ponorili do potoka alebo do rieky, čo znamenalo choroby. Aj napriek tomu sa tento zvyk zachoval až dodnes.“
Článok pokračuje pod reklamou
Ďalšou myšlienkou, ktorá sa zachovala, je polievanie vodou pre krásu a zdravie dievčaťa po celý rok. Dievčatá vďaku vyjadrovali kraslicou a pohostinstvom.
Etnologička ďalej vysvetlila symboliku vajíčka. „V minulosti zohrávalo významnú úlohu. Symbolizovalo znovuzrodenie a kolobeh života. Neskôr sa stalo darom lásky a náklonnosti dievčat voči chlapcom počas Veľkonočného pondelka.“
Po historickom výklade nasledovala tvorivá dielňa, na ktorej si návštevníci ozdobili vajíčko technikou otláčania listov a následne zafarbili prírodným farbivom, ktoré si pripravili z cibuľového vývaru. Zároveň si tiež vyrobili "zapichovátko" do kvetináča v podobe veľkonočnej kraslice.
Počas podujatia bolo možné zakúpiť si katalóg kraslíc zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v R. Sobote.
NENECHAJTE SI UJSŤ
