Menu
JELŠAVA/HNÚŠŤA – Nádejou pre záchranu opustených pamiatok môžu byť aj netradičné spôsoby ich oživenia, ktoré nevyžadujú obrovské finančné prostriedky ani komplikovanú projektovú a administratívne náročnú prípravu obnovy. Príkladom je zaujímavý experiment Bunky Jelšava v kaštieli Coburgovcov, ktorý bol nominovaný na ocenenie Fénix – Kultúrna pamiatka roka. Verejnosť môže svojím hlasovaním rozhodnúť o ocenení Fénix – Cena Nadácie SPP. Nominovaná je aj Petrivaldského vila v Hnúšti.
Dejiny kaštieľa siahajú až do 15. storočia, kedy prestavbou staršieho kláštora rádu Paulínov vznikol v Jelšave v poradí už tretí hrad. "Zvyšky hradu neskôr tvorili jadro renesančnej pevnosti. Jej mestské krídlo zo sedemnásteho storočia prestavali v rokoch 1786 až 1801 majitelia muránskeho panstva, Koháryovci, na veľkolepý klasicistický kaštieľ. Od r. 1822 do r. 1945 ho obývala šľachtická a podnikateľská rodina Coburgovcov, ktorá v kaštieli zriadila aj lesnú správu. Po znárodnení sa objekt využíval ako poľnohospodárske učilište a posledné desaťročia bol opustený a bez využitia. Pamiatku výrazne znehodnotili nevhodné a necitlivé zásahy z obdobia socializmu," uvádza sa na oficiálnom webe vyhlasovateľa súťaže.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako ďalej informovali, proces degradácie kaštieľa sa podarilo zastaviť až v roku 2015, keď sa mesto zapojilo do štátneho programu obnovy s využitím potenciálu dlhodobo nezamestnaných, najmä miestnych Rómov. Podarilo sa vyčistiť priestory kaštieľa, opraviť strechu a realizovať nevyhnutné drobné murárske zásahy.
"Občianske združenie Čierne diery v tejto situácii prišlo s konceptom zážitkového ubytovania v priestoroch pamiatky s minimálnymi nárokmi na ich adaptáciu. Projekt pracuje s autenticitou kultúrneho dedičstva. Ukazuje pamiatku bez príkras, v surovom stave, v ktorom sa aktuálne nachádza. V spolupráci s architektmi boli v prenajatej časti pamiatky umiestnené obytné presklené bunky, ktoré sú sprístupnené kovovými lávkami. Možno v nich prenocovať a vychutnať si jedinečnú autentickú atmosféru zachovanej podoby, kaštieľa od zvyškov jeho pôvodnej noblesy až po jazvy z obdobia socializmu," opísali.
Všetky súvisiace zásahy sú ohľaduplné k historickej pôvodine a reverzibilné. Prenocovať možno za dobrovoľný príspevok na obnovu kaštieľa. Návštevníci pamiatky sa tak stávajú svedkami jeho oživenia a v istom zmysle sú dokonca priamo integrovaní do ďalšieho procesu záchrany pamiatky. Hlasovať za bunky v kaštieli Jelšava môžete na tomto odkaze.
V Hnúšti, na Hlavnej ulici, oproti dlhému panelákovému bloku, sa nedá prehliadnuť oku lahodiaca historická stavba vily. Upúta svojimi rozihranými tvarmi a vežičkou. Neveľkú vilku nazvali podľa jej pôvodného majiteľa, miestneho lekárnika Pankráca Petrivaldského, ktorého prezývali „Dundy“.
Objekt zrejme vznikol začiatkom dvadsiateho storočia, v období doznievajúcej secesie. Má pôdorys nepravidelného tvaru s rohovým rondelom, ktorý má na poschodí balkón a zo strechy vystupuje ako „vežička“. Priečelie vily je obložené kvalitnou pálenou tehlou so signatúrou piešťanského výrobcu „UT“ (Uzsicskay Téglagyár). Historický výraz vily dotvárajú umelecko-výtvarné ozdobné prvky fasád – ružicová ozdoba štítu, rímsy, stĺpy balkóna, lemovania nároží, šambrány okien, rezbárska výzdoba okenných rámov a maľovaná výzdoba v interiéri a na strope balkónu.
Článok pokračuje pod reklamou
"K vile bol zozadu pristavaný hospodársky trakt. Kedysi v ňom bola výrobňa sódovky s plniarňou fliaš, v tej dobe mimoriadne populárneho nápoja. Na dobových fotografiách vidno pristavanú trištvrtekruhovú verandu, ktorá sa nezachovala. Po smrti lekárnika Petrivaldského (r. 1976), ktorý nemal dedičov, prešiel objekt do majetku štátu a neskôr mesta. Národnou kultúrnou pamiatkou je vila od roku 1998. Mesto najprv chcelo zriadiť v pamiatke múzeum významných miestnych rodákov a národných dejateľov, no neskôr plánovalo vilu predať ako nadbytočný majetok. Napokon sa predsa len rozhodlo objekt obnoviť pre svoje potreby," uvádza sa v profile pamiatky na webovej stránke súťaže.
Pamiatka sa desaťročia nevyužívala a neudržiavala. Navyše v dobe svojho vzniku bola zrejme na tesno pristavaná k inému existujúcemu objektu. To sa negatívne podpísalo pod jej zlý stavebnotechnický stav, keď v dôsledku podmáčania dokonca došlo k posunu nosného podkladu stavby. "Prvou fázou komplexnej obnovy bola preto statická a vlhkostná sanácia objektu. Následne boli rekonštruované všetky konštrukčné časti budovy. Osobitná pozornosť bola venovaná obkladu a dekoratívnym detailom fasád budovy, ako aj remeselným prvkom (dvere, okná, kovania...). V záverečnej fáze boli reštaurátorsky ošetrené detaily umeleckej výzdoby," priblížili.
Na základe výskumov sa rekonštruovala hospodárska prístavba sódovkárne a zaniknutá veranda. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia. "Po obnove bude v pôvodne obytnej časti pamiatky turistické informačné centrum a v priestoroch pristavanej sódovkárne interaktívna výstavná miestnosť, múzeum knihy a dejateľov Janka Francisci Rimavského a Mateja Hrebendu. Pri vile bude vybudovaná oddychová záhrada ako východiskový bod mestského náučného chodníka."
Hlasovať za Petrivaldského vilu môžete na tomto odkaze.
NENECHAJTE SI UJSŤ
