Menu
Snáď každý pozná starú známu pravdu: „Doma nie si prorokom“. Pod ňou sa ukrýva aj Ján Cibuľa, rodák z Klenovca, ktorého síce poznali v jeho rodnej obci, no vo svete bol za svoje úspechy známejší ako v rámci celého Slovenska. Ján Cibuľa bol prvým rómskym lekárom v Československu a najvýznamnejším Rómom 20. storočia. Vytvoril najsilnejšie hnutie v histórii Medzinárodnú rómsku úniu (IRU), bojoval proti diskriminácii Rómov a v neposlednom rad bol kandidátom nobelovej ceny za mier. Za tieto mimoriadne zásluhy získal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, ktorý z rúk prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej prevzal jeho syn Davide Cibula žijúci vo Švajčiarsku.
„Považujem za česť a privilégium, že všetkým, ktorí si prevzali vyznamenania, som mohla v mene republiky a jej obyvateľov poďakovať za všetko, čo ste pre nás urobili“, povedala prezidentka vo svojom príhovore.
Ján Cibuľa pochádzal z chudobnej rodiny piatich detí v Klenovci. V roku 1957 sa stal prvým a v tom čase jediným rómskym lekárom v Československu. Vo švajčiarskom Berne okrem svojej lekárskej praxe sa ako aktivista stretával s mnohými významnými a vplyvnými svetovými osobnosťami politického a kultúrneho života.
V roku 1971 vytvoril najsilnejšie hnutie v histórii Medzinárodnú rómsku úniu (IRU) a bojoval proti diskriminácii Rómov. Vďaka nemu napokon OSN uznala Rómov za národ a ich medzinárodnú organizáciu prijala za svojho člena v skupine mimovládnych organizácií. Rodák z Klenovca sa tak stal vyslancom IRU pri OSN v Ženeve.
"Je najvýznamnejšou rómskou osobnosťou 20. storočia nielen v európskom, ale aj svetovom meradle," uviedol pre Rimava.sk hovorca prezidentky Martin Strižinec *. Kým pre Slovensko bol neznámy aj vďaka režimu, vo svete žal úspechy, o ktorých tu vedelo len pár ľudí. Združením česko-slovenských Rómov v Kanade bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. V Berne, v meste, v ktorom strávil prevažnú časť svojho aktívneho života, mu udelili Kultúrnu cenu, čo bola pocta akej sa predtým dostala len Einsteinovi.
Ako lekár pracoval na Slovensku a neskôr bol vyhľadávaný aj v Berne
Ako ďalej o Cibuľovi uvádzajú na internetovej stránke jeho rodnej obce, študoval aj na gymnáziu v R. Sobote, lekár pôsobil na Slovensku a neskôr bol známym a vyhľadávaným praktickým lekárom v hlavnom meste Švajčiarska v Berne, kde vykonával lekársku prax až do roku 2002. Až do sklonku svojho života bojoval za odškodnenie obetí rómskeho holokaustu. Chcel aby Rómov odškodnili podobne ako Židov. Na Slovensku sa mu pocty dostalo až v roku 2008, keď mu Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity udelil Cenu za ľudskosť.
„Žial osobne som nepoznal pána Cibuľu, ale poznám jeho prácu. Veľmi sa teším, že Ján Cibuľa dostal štátne vyznamenanie od pani prezidentky. Myslím si, že je zaslúžené, veď bol to človek, ktorý najviac urobil v prospech rómskeho národa a to nie len čo sa týka Slovenska, ale aj na úrovni Európy. Pre mňa to znamená, že musíme ďalej bojovať, musíme pokračovať v tejto práci, aby sme pokračovali v tom, čo on začal. Som veľmi hrdý na Jána Cibuľu ako Róm a som hrdý aj nato, že pochádzam z regiónu, kde sa narodil a žil určitý čas aj on,“ povedal pre Rimava.sk Csaba Horváth, generálny tajomník združenia Spoločnými Silami za Rozkvet Gemera.
V rodnej obci o jeho úspechoch písali v novinách
Podľa starostky Klenovca Zlaty Kaštanovej je pre nich cťou, že rodák z ich obce získal takéto ocenenie. Zomrel vo Švajčiarsku v roku 2013. Ako pre Rimava.sk približila, aj keď u nich nebýval a osobne ho nepoznala, evidovali však jeho úspechy v zahraničí. "Písali sme o ňom v obecných novinách," povedala starostka a dodala, že extra ocenenia mu obec doposiaľ neudelila, čo ale nevylučuje do budúcna. "Ľudia vedia o ňom, lebo tým, že Klenovec je obcou kde každý - každého pozná, tak aj staršia a stredná generácia, neviem ako mladšia, ale staršia a stredná ho pozná určite. Vnímali ho, že je slávnejší," podotkla starostka.
Zdroj: Rimava.sk, Obec Klenovec, FOTO: Prezidentská kancelária, VIDEO: RTVS
* Doplnené 5. januára o stanovisko hovorcu prezidentky
