Menu
Nedá sa vyrobiť hoci v každom z nás jej koluje pár litrov. A napriek tomu sú ľudia, ktorí sa s ňou bez nároku na odmenu dokážu podeliť. Je to krv, ktorej právom patrí aj prívlastok – najvzácnejšia červená tekutina. A práve týmto dobrovoľným darcom krvi patrila uplynulá mikulášska streda, kedy ich Územný spolok Slovenského červeného kríža v Rimavskej Sobote v Junior komplexe ocenil plaketami profesora Jana Janského i tou najvyššou – medailou profesora Jána Kňazovického, ktorá sa odovzdáva za viac ako 100 odberov krvi.
Ocenení bolo až 144. Ako povedala pre Rimava.sk Mária Majerčíková riaditeľka Územného spolku Slovenského červeného kríža v Rimavskej Sobote, toto číslo je veľmi potešiteľné. „Máme viac ocenených ako po minulé roky. Bronzových plakiet pre tento rok máme 63, strieborných 46, zlatých 29, diamantových dve a Kňazovického medaily získali štyria dobrovoľní darcovia,“ priblížila riaditeľka.
Tento rok sa na Hematologicko-transfuziologickom oddelení v Rimavskej Sobote urobilo viac ako 2 tisíc odberov krvi. Napriek tomu je tejto najvzácnejšej červenej tekutiny málo, a to najmä v letných mesiacoch. Preto jednou z aktivít Slovenského červeného kríže je oslovovanie nových dobrovoľných darcov krvi. „Tie naše kampane na získanie nových darcov sú už známe, ako Študentská kvapka krvi alebo Valentínska kvapka krvi a je potešiteľné, že práve tieto kampane pomáhajú získať nových darcov,“ poznamenala Majerčíková. Podľa jej slov má darovanie krvi aj svoje benefity. Ako ozrejmila, ak darca chodí pravidelne darovať krv, teda každé tri mesiace, má kompletné vyšetrenie. „Niekedy ani nemusíme vedieť, či máme nejaké ochorenie, ale v krvi sa to už prejaví, takže výhodou darovania krvi je, že máme pravidelne urobené preventívne prehliadky,“ podotkla s tým, že darcovstvo krvi človeku neškodí, ale naopak môže to len prospieť.
A prečo ísť darovať krv? Ako povedala riaditeľka, krv sa stále nedá umelo vyrobiť. „Človek nikdy nevie kto tú krv bude potrebovať alebo kedy ju budeme my potrebovať. Keby každý aspoň raz v živote daroval krv, nikdy by jej nebolo nedostatok. Ale každý ju nedaruje, jednak zo zdravotných dôvodov, iní to nepovažujú za potrebné a preto sú darcovia krvi viacnásobní. Vďaka nim má tak zdravotníctvo podľa potreby dostatok krvi,“ zakončila. A hoci darcovia darujú krv bez nároku na odmenu, SČK ich odmení aspoň symbolicky, ocenením plakiet profesora Jana Janského alebo medailou profesora Jána Kňazovického, v závislosti na počte odberov. jedným zo štvorice, ktorý si prevzal to najvyššie ocenenie bol aj Branislav Bakša z Hrnčiarskych Zalužian. Ako povedal pre Rimava.sk, darovať krv chodí už od svojich 20-tych rokov, teda už približne 30 rokov je darcom krvi. „Vždy som ísť darovať krv. Na prvýkrát, ešte na vojne mi to nevyšlo, lebo som bol prechladnutý. Potom kolegovia z práce išli na odber, tak som šiel s nimi a odvtedy chodím darovať krv. Mám aj svojho nasledovníka, a to moju dcéru,“ podotkol Branislav. Na otázku, či napriek najvyššiemu oceneniu naďalej daruje krv povedal: „Pokiaľ budem môcť, tak budem stále chodiť“. Rovnaký názor na ďalšie darovanie krvi mal taktiež ocenený medailou Kňazovického Ľubomír Klimo z Klenovca. Obaja však majú aj svojich nasledovníkov, u Branislava je to jeho dcéra a k Ľubomírovi sa pridal jeho syn.
Dobrovoľne darovať krv môžete po dovŕšení 18. roku života, s dobrým zdravotným stavom, a to na Hematologicko-transfuziologickom oddelení v Rimavskej Sobote v pondelok, utorok a piatok od 7:00 do 9:30 hod.
Zdroj: Rimava.sk
