Menu
Pomaly sa blížila jar roku 1944 a tesne pred jej príchodom jednotky SS spolu s maďarskými žandármi spustili razie proti židovskému obyvateľstvu v Budapešti. Postupne sa sústreďovanie židovského obyvateľstva začalo diať aj v ostatných mestách po celom Maďarsku vrátane Rimavskej Soboty. Následne začali ich deportácie do koncentračných táborov.
V Budapešti sa pred deportáciami snažili poniektorí uniknúť a hľadali spôsoby, ako sa ukryť alebo dostať na bezpečnejšie miesto. Časť z nich pochádzala z predvojnového Československa, a tak sa snažili dostať na Slovensko, kde mali známych a dúfali, že u nich nájdu bezpečný úkryt.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedného večera prichádza do Rimavskej Soboty motorový vlak. Šiel z Jesenského a priváža aj cestujúcich z budapeštianskeho rýchlika. Z vlaku medzi inými vystupuje mladý chlap s dvomi svojimi rovesníčkami. Veselo sa medzi sebou bavia a bezstarostne smerujú k žandárom, ktorí legitimujú všetkých, čo z vlaku vystúpili. Odovzdávajú svoje doklady a jeden žandár za pomoci baterky zbežne kontroluje ich doklady. Nevidí v nich nič podozrivého, a keďže sa kontrolovaná trojica k nemu milo prihovára, napokon im doklady vráti, zasalutuje a vpúšťa ich do nočného mesta.
Trojica ide pomaly, až sa im v tme stratí z dohľadu budova stanice. Zastanú a načúvajú, a keď sa k nim nedonesie žiaden podozrivý zvuk, rýchlo zmenia svoju trasu. Idú k miestnemu cintorínu. Pri bráne židovského cintorína zastanú, po dohodnutom znamení sa táto brána otvorí. Otvára ju manželka katolíckeho správcu cintorína Jána Durnyiho. Až tam sa obe ženy prerývane rozplačú, sú to Magda a Dóra Elovicsové a práve „šťastne“ unikli z Budapešti. Ich sprievodcom bol Barnabáš Nagy, mäsiarsky pomocník z Rimavskej Soboty.
V márnici dostávajú jesť od manželky správcu cintorína, a keď sa rozhliadnu okolo seba, tak zisťujú, že sa tam ukrýva už viac židovských utečencov z Budapešti. Nuž za úkryt či stravu musia zaplatiť, tak ako zaplatili aj za doprovod do cintorína v Rimavskej Sobote. Sú však solventné a vedia, že ľudia, čo im pomáhajú, nasadzujú za ich záchranu svoje vlastné životy. Čaká ich ešte posledná etapa prekročenia štátnej hranice, niekde v blízkom okolí.
Tieto úteky sú organizované. Zabezpečuje ich Oskar Frankl z Bratislavy, pričom mu pomáha správcov syn Ladislav Durnyi, už spomínaný Barnabáš Nagy a krajčírsky tovariš Štefan Lucziak. Oskar Frankl je síce židom, ale v Bratislave vie zabezpečiť pre utečencov také dokumenty, ktoré sú mimo akéhokoľvek podozrenia.
Štefan Lucziak do úkrytu prináša ďalších utečencov z Budapešti, Ervina a Otta Holczerovcov, aj oni pochádzajú z predvojnového Československa. Oskar Frankl sprevádza Máriu Freund a Nathána Lőviho s manželkou. Ide o dobre situovaných slovenských židov, ktorí uviazli v Budapešti a chcú sa dostať domov. V márnici sa najdlhšie ukrývala Šarolta Donáthová spolu s manželkou Šalamona Spitzera. Oskar Frankl všetkým oznamuje, že čas prechodu cez štátne hranice sa blíži, aby sa pripravili na cestu.
Všetko vyzeralo nádejne a nik z utečencov netušil, že sa nad nimi začala zaťahovať obloha. Možno nejaký neopatrný nočný záblesk baterky si zo židovského cintorína všimol náhodný okoloidúci a oznámil to žandárom. Dôvod sa presne nevie, ale spomenutý cintorín bol už pár dní pod dohľadom tajnej polície ako aj miestnych žandárov. Sledovaná bola na každom kroku aj manželka správcu Durnyiová.
Pri zásahu boli všetci zadržaní, uniknúť sa podarilo len Ladislavovi Durnyimu. Oskar Frankl bol zadržaný neďaleko cintorína, a keď si žandári prišli po pani Durnyiovú domov, tak tá neváhala a k ústam si priložila fľaštičku s lúhom. Bolo jej jasné, čo ju čaká a volila radšej smrť. V príšerných bolestiach sa zrútila na zem a upadla do bezvedomia.
Zadržaní boli postavení pred súd v Rimavskej Sobote a jednotne boli odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 30 dní za nenosenie predpísanej židovskej hviezdy na odeve a na ďalších 30 dní za porušenie zákazu cestovania. Po uplynutí trestu sa proti nim začalo trestné stíhanie a boli internovaní do vyšetrovacej väzby. Vo väzbe skončila aj pani Durnyiová, ktorú zázračne zachránili lekári v Rimavskej Sobote, pribudol tam tiež jej syn, ktorého na úteku zadržali v meste Șimleu Silvaniei (Rumunsko).
V rimavskosobotskej márnici zaistili žandári väčšie množstvo šperkov a iných cenností vrátane finančnej hotovosti. Všetko to prepadlo v prospech maďarského kráľovstva. Ďalšie osudy menovaných sa autorovi príspevku nepodarilo nájsť, s najväčšou pravdepodobnosťou boli deportovaní do koncentračných táborov. Či tak bolo ktovie, preto ide v tomto prípade o nedokončený príbeh...
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje:
Pesti Hírlap zo dňa 28.5.1944,
Gömör - Kishont zo dňa 4.6.1944,
Magyarország zo dňa 27.5.1944
NENECHAJTE SI UJSŤ
