Menu
Okolie mesta pod Hradovou, Tisovec, odhalilo kúsok zo svojej podzemnej krásy. Jaskyniarom zo Speleoklubu Tisovec spoločne s ich poľskými kolegami sa podarilo objaviť unikátnu jaskyňu, ktorú pomenovali Mangalica – po prasiatku. A hoci nie je ešte úplne preskúmaná podľa jaskyniarov je druhou najdlhšou a druhou najhlbšou jaskyňou Suchých dolov a možno päťdesiatou najdlhšou na Slovensku.
„Takých jaskýň je na Slovensku málo. Väčšinou jaskynné chodby skončia a jaskyniari sa usilujú vymyslieť spôsob, akým by jaskyňa mohla pokračovať ďalej. Tu je situácia iná. Na poslednej akcii sa vyliezol komín, za ním sa objavila nová priepasť, za ňou ďalší komín, ďalšia priepasť a v tom došli laná,“ povedal pre Rimava.sk Lukáš Vlček zo Speleoklubu Tisovec, podľa ktorého vchod do jaskyne museli pracne vykopať na dne jedného zo závrtov na Muránskej planine.
Podľa jeho slov novoobjavená jaskyňa tesne pred Veľkou nocou je jednou zo siedmich či ôsmich veľkých jaskýň, ktoré sa nachádzajú na území Suchých dolov, východne od Tisovca. Ako ďalej priblížil, jaskyňa Mangalica sa vytvorila vo vápencoch, v jej vnútri sa nachádzajú obliaky, ktoré sem kedysi dávno doniesla ponorná rieka z územia ďaleko odtiaľto. „Voda, ktorá tečie jaskyňami Suchých dolov, sa ponára do podzemia a vyteká vo vyvieračke Teplica v doline Furmanca. Táto je zachytená ako náhradný zdroj pitnej vody pre mesto Tisovec, preto aj prieskum podzemia tejto oblasti má aj veľký hospodársky význam,“ poznamenal speleológ a dodal, že dĺžku jaskyne zatiaľ stanovili na 700 metrov. Ako však Vlček avizuje, jaskyňa však nie je nielen domeraná, ale ani doskúmaná do samého konca. „Takže jej dnes známu dĺžku odhadujeme na zhruba jeden kilometer a hĺbku na niečo pod sto metrov. Stáva sa tak druhou najdlhšou a druhou najhlbšou jaskyňou Suchých dolov, možno päťdesiatou najdlhšou na Slovensku,“ avizoval. Mangalica sa vyznačuje vstupnými dómami, ktoré smerom do hĺbky prechádzajú do úzkych meandrov – úzke kľukaté chodbičky - striedajúcich sa s hlbokými a priestrannnými šachtami. V hĺbke asi 70 metrov sa podľa jeho slov začína jaskynný rajón, ktorý jaskyniari nazývajú „lesom šácht“ - je ich tu niekoľko paralelne vyvinutých vedľa seba a stále nie sú doskúmané. Ako ďalej spomenul, na dne jaskyne zatiaľ nenatrafili na stály vodný tok, ale podľa Vlčeka nevylučujú, že v daždivejšom období sa najnižšie časti jaskyne zaplavujú do výšky niekoľkých metrov, tak, ako je to u susednej jaskyne Nová Michňová. „Výzdoba jaskyne je krásna najmä vo vstupných častiach, ďalej do hĺbky jaskyňa naberá na surovosti a z romantických siení prechádza do priepastí a meandrov, aké sú len pre silnejšie povahy,“ podotkol.
A práve z toho pramení aj jej názov – Mangalica – prasiatko, ktoré je síce krásne huňaté so snehobielou srsťou, no rado sa váľa v blate. „Kým horné časti jaskyne sú nádherne bielo vyzdobené kvapľami, tam dole, v priepastiach je všetko pokryté blatom. Po dni strávenom v jaskyni vylieza von celá partia jaskyniarov v takom stave, že by ich ani vlastná mať nespoznala - všetci do jedného sú zafúľaní od blata. V takýchto podmienkach zlyháva aj horolezecká technika, ktorá je dimenzovaná na povrchové podmienky. Tu, v podzemí, musíme laná aj výstroj pravidelne a dôkladne čistiť, inak nám ide doslova o život,“ priblížil jaskyniar.
Hoci Muránska planina, kam sa radí aj príroda v okolí Tisovca, je popredkávaná stovkami závrtov – lievikovité zníženiny na povrchu vápencových planín – nie pod každým sa však nachádza jaskyňa. „Na to, aby sme vedeli perspektívny závrt odlíšiť od toho, pod ktorým nič nie je, treba mať kopec skúseností a oči geológa,“ ozrejmil Vlček, podľa ktorého pred objavením jaskyne Mangalica mali isté indície. Medzi ne možno zaradiť geologické zloženie krajiny, ponorné rieky a potoky, prievan, ktorý vanie z podzemia, to sú všetko vodítka k objavu veľkých jaskýň či jaskynných systémov akým je aj Mangalica. Ako doplnil jaskyniar, hoci sa už pred desaťročiami vravelo, že na Slovensku je už každá veľká jaskyňa objavená, Mangalica je len jedným z dôkazov, vyvracajúcich túto domnienku.
Kto sa podpísal pod objavenie jaskyne Mangalica?
Jaskyniarstvo, alebo speleológia, ako sa táto činnosť zvykne nazývať vo vedeckých kruhoch, nikdy nie je záležitosťou jednotlivca. Vždy je to o dobrom a pevnom kolektíve priateľov, ktorí sa dokážu nadchnúť pre spoločnú vec. Ako Vlček priblížil, jaskyňu Mangalica objavovali s ich poľskými priateľmi, najmä zo zakopanského speleoklubu, ale aj z ďalších šiestich poľských klubov a troch slovenských skupín. „Od samého začiatku bola Mangalica medzinárodným projektom. I keď oficiálne som jaskyniarske akcie a práce v jaskyni koordinoval ja, na čele početnejšieho, poľského prieskumného tímu stál Mariusz Miedziński, ktorému patrí moja veľká vďaka,“ ozrejmil Vlček. Ako však spomenul, už na prvej objavnej akcii v Mangalici sa napríklad zúčastnila Monika Tršková z OS Čachtice, ktorá je okrem iného organizátorkou centrálneho podujatia slovenských jaskyniarov s názvom Speleomíting, jaskyňu navštívila poľská jaskyniarka Karolina Charaziak, cestou do Kalifornie, kde žije, ale aj poľská objaviteľka prvej triedy Paulina Bobak Miedzińska, ktorá má na konte zatiaľ najväčší poľský objav v slovenských jaskyniach - pol kilometra v Novej Stanišovskej jaskyni v nízkotatranskej Jánskej doline. Takže jaskyniarstvo nie je výlučne len mužská záležitosť.
Je Mangalica nový objav alebo len znova nájdená jaskyňa?
Podľa jaskyniara jamy v zemi, závrty, poznali ľudia žijúci na Suchých doloch už pred stáročiami. Zvyčajne ich zahadzovali kamením a haluzami, aby do nich nespadol dobytok. O jaskyniach na dne závrtov kolovali rôzne bájky a povesti, ktoré sa snažila inteligencia v polovici 19. storočia vyvrátiť. „Takýmto boričom mýtov bol napríklad Štefan Marko Daxner, ktorý na Suchých doloch priamo žil a pôsobil. Prijímal tu aj vzácne návštevy, ako napríklad Aloisa Jiráska či Boženu Němcovú. O jaskyne sa však začali hlbšie zaujímať až prví jaskyniari, združení okolo Svatopluka Kámena, najprv učiteľa, potom riaditeľa hutníckej školy v Tisovci,“ povedal Vlček a dodal, že boli to najmä 50-te a 60-te roky minulého storočia, kedy sa vyformovala silná jaskyniarska skupina, dnes Speleoklub Tisovec. Ako doplnil, jaskyniari sa zaujímajú o kras komplexne, lokality ako táto, kde objavili jaskyňu Mangalica, obchádzali dlhé roky, sledujúc, či náhodou dno závrtu nepoklesáva, neprepadáva sa do podzemia. „Keďže blízko sa nachádza jaskyniarska terénna základňa, okolo Mangalice sme obchádzali roky. Jej vchod sme sa však rozhodli odkryť až teraz. Verili sme, že tu bude veľká jaskyňa, ale jej rozmery nás celkom prekvapili,“ poznamenal.
Podzemná krása však ostane dostupná len pre speleológov. Ako Vlček opísal, priestory v jaskyni sú niekedy na hranici prieleznosti, inokedy hlboké a úzke priepasti, v akých majú problémy aj tí najskúsenejší speleoalpinisti, niekde zas priestranné šachty, aké by sa dali sprístupniť jedine výťahom. „Áno, vo svete existujú aj jaskyne sprístupnené týmto spôsobom, ale ja pevne verím, že sa nám v tomto regióne ešte podarí objaviť väčšiu a významnejšiu, no predovšetkým pohodlnejšiu jaskyňu, kde nebudeme musieť návštevníkov vešať na lano nad hrôzu naháňajúcou 50 metrovou priepasťou,“ poznamenal a dodal, že potenciál na taký objav tu je a rovnako aj chuť takisto. „Tak zohratý kolektív, aký máme v našom tíme, som si priam vysníval. Zásadou je, že na prírodu netreba tlačiť, ale s rozumom, rešpektom, láskou a úctou pomaly odhaľovať jej tajomstvá,“ dodal na záver.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Mariusz Miedziński, Robert Pest, Lukáš Vlček
