Menu
Prichádzali Vianoce roku 1944 a Rimavská Sobota už bola v tom čase oslobodená. Netýkalo sa to však ešte celého okolia. Gemerské hory sa otriasali tupými výbuchmi a dunenie kanónov sa rozliehalo po údoliach.
Víťazný nástup vojsk maršála Malinovského otriasol sebavedomím nemeckých vojakov a v tyle ich ešte znervózňovali svojimi akciami partizáni. Na evanjelickej fare v Budikovanoch, kde mal svoju domácnosť farár a konsenior Karol Sutoris, bol ubytovaný veliteľ nemeckých vojsk generál Klaft. Všade na okolí boli umiestnené tabule s nápismi Achtung! a Partisangefahr! Bolo to upozornenie pre nemeckých vojakov, aby chodili v skupinách a s odistenými zbraňami, lebo tu číhali partizáni. Generál Klaft bol podráždený.
Článok pokračuje pod reklamou
Partizáni sa objavili v Hostišovciach, kde prepadli maďarskú tlupu, ktorá ničila majetok učiteľa Siváka. Stodola už horela a partizáni na nich udreli vo chvíli, keď si odtadiaľ odnášali jedinú kravu s teliatkom.
V prestrelke jeden z Maďarov padol a desiati boli zajatí. Partizáni sa činili ďalej a do vzduchu vyletel most na ceste Hrušovo – Ostrany. Pri Hostišovciach rozstrieľali nemecký povoz, pričom troch Nemcov ťažko zranili. Na ceste Rybník – Budikovany podmínovali most, ktorý vyhodili do vzduchu v čase, keď tadiaľ prechádzalo vojenské nákladné auto. Zabití boli dvaja nemeckí vojaci a niekoľkí utrpeli zranenia.
Na ceste Lukovištia – Ostrany prepadli obrnený pásový transportér, ktorý podpálili a zabili troch nemeckých a troch maďarských dôstojníkov. Po všetkých stranách ciest partizáni prerezávali telefónne vedenie a napokon vyhodili do povetria most v Budikovanoch priamo pod nosom samotnému generálovi Klaftovi.
Generál Klaft tušil, že dôležitú úlohu v odboji zohráva aj miestne obyvateľstvo a tak dal vyhotoviť súpis všetkých mužov, aby zistil, kto z nich chýba v domácnostiach. Konsenior Karol Sutoris cítil, že je zle, lebo jeho syn Ivan bol v štábe partizánskej skupiny. K partizánom preto poslal s upozornením svoju dcéru Oľgu.
Článok pokračuje pod reklamou
Generál Klaft sa napokon nedozvedel nič, zradcovia v Gemer-Malohonte neboli. Generál Klaft viedol často rozhovory s farárom Sutorisom, a keďže aspoň cez Vianoce chcel mať pokoj od bojovej vravy, tak sa spýtal domáceho pána, ako by vedel doručiť partizánom správu o prímerí. Pýtal sa toho pravého, Karol Sutoris stál v čele miestneho odboja, keďže bol predsedom ilegálneho národného výboru. On dodával partizánom správy, veď vo svojom dome nedobrovoľne hostil nemeckého generála a mával prehľad o presune nemeckých vojsk.
Poradil generálovi, aby dal v okolitých obciach vyvesiť výzvu partizánom a oni sa k nej už isto dostanú. Partizáni nemuseli výzvu hľadať, jeden jej exemplár niesla dcéra Oľga spolu aj s vianočným prianím priamo do štábu partizánskej skupiny: „Stalin“ do rúk jej veliteľa kapitána Evžena Nováka. Vianočné sviatky zachytili partizánsku skupinu v Kyjaticiach.
Bola to malá dedinka, čítajúca len 16 domov, kde bol pre nich prestretý štedrovečerný stôl. Tri druhy mäsa im pripravili domáce ženy a napiekli aj vianočku. Partizánom tam pomáhal celý okolitý kraj. Vianoce boli zase sviatkom a partizánom sa vyplácal ani meškajúci žold. Veliteľ im povolil výnimočne zapiť hostinu aj ostrejším nápojom a príhovor mal starý Victoris z Jelšavy, najstarší člen partizánskej skupiny. Na Štefana už partizáni neboli v Kyjaticiach a v Lipovci, ako aj Ostranoch opäť umierali nemeckí vojaci. Generál Klaft nadával na kapitána Nováka, že nedodržal prímerie. Konsenior Sutoris len taktne poznamenal, že dohoda pokiaľ on vie, sa týkala len úseku od Teplého Vrchu po Rybník, napokon mu generál dal mlčky za pravdu.
Toto jedinečné prímerie medzi nemeckým generálom a slovenskými partizánmi, aj keď bolo uzavreté len formálne, tak naozaj platilo...
Zdroje: Partyzán z 8.3.1946 a Pravda z 19.8.1945
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
