Menu
Výrazné ochladenie a príchod silných mrazov bez snehu, to je najhorší možný scenár vývoja počasia pre poľnohospodárov. Tohtoročná zima je síce aj z ich pohľadu nezvyčajná, no ideálne by bolo, ak by sa situácia už nemenila. Ako pre Rimava.sk ďalej uviedol predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory František Tóth, na poliach, v sadoch a vo viniciach však ešte môžu zaúradovať škodcovia.
Ak teploty neklesnú hlboko pod nulu, očakávajú skorú úrodu obilnín a repky
Podľa predsedu komory boli obilniny zasiate na veľkých plochách, porasty sú pekné, všetko je zelené. „Tento stav je z pohľadu poľnohospodárov vyhovujúci, všetko však závisí od priebehu počasia,“ hovorí František Tóth a načrtáva niekoľko možných scenárov. Ak prídu holomrazy bez sneženia, môže to podľa jeho slov vážne poškodiť poľné plodiny. „Ak by napadol sneh, bol by to o niečo lepší prípad. Treťou možnosťou je, že počasie sa výrazne nezmení a vtedy bude úroda oveľa skôr,“ vysvetlil. Ako však podotkol, problém môže nastať na jar, kedy sa po miernej zime vyskytne vyšší počet škodcov. Pri doterajšom počasí hrozia aj choroby na báze stebiel obilnín. "Ochrana na jar bude musieť začať veľmi skoro a poľnohospodári budú musieť doplniť včas hladinu živín v pôde,“ uviedol predseda tunajšej poľnohospodárskej komory.
Vinič môžu poškodiť aj slabé mrazy
Väčšina vinohradov v okrese ale aj na Slovensku je podľa Tótha už orezaná, niekde aj vyviazaná. „Vinič korení hlboko a miazga začne prúdiť neskôr. No ak vinič skoro vyraší, stačí mu aj slabý mráz, od -2 do -4 stupňov, aby zmrzol,“ spomenul predseda komory a dodal, že by nešlo o zriedkavý jav, veď takéto mrazy sa neraz objavujú až do polovice mája. Ako ďalej uviedol, pestovatelia viniča opäť očakávajú vysoký výskyt roztočov a roztočcov, s ktorými je v posledných rokoch problém.
Najzložitejšie to majú ovocinári
V ovocných sadoch je situácia z hľadiska tohtoročnej zimy zrejme najkomplikovanejšia. „Ovocné stromy sú už prebudené zo zimného spánku, miazga začala prúdiť, síce pomaly, ale začala. Stačí, aby počas siedmich až dvanástich po sebe idúcich dní dosiahli teploty 8-12 stupňov a stromy začnú pučať. Pomohla by snehová prikrývka, ktorá by schladila pôdu a spomalila prúdenie miazgy. Ak však prídu mrazy, môže to ohroziť celú úrodu,“ priblížil František Tóth a dodal, že najideálnejšie by bolo, ak by už počasie ostalo bez výrazných zmien. Zároveň spomenul, že ľudia už akoby zabudli na bielenie – vápnenie kmeňov, zaužívané v minulosti. „Mnohí si myslia, že sa to robí kvôli škodcom, ale nemá to s nimi nič spoločné. Takto sa ľudia v minulosti snažili zabrániť praskaniu kmeňov, ku ktorému dochádza pri veľkých výkyvoch nočných a denných teplôt“ hovorí predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Zdroj: Rimava.sk
