Menu
V Rimavskej Sobote sa pravidelne v sobotu konával trh. Bola to príležitosť, kedy sa obyvatelia z celého vidieka vybrali do mesta nakúpiť si, alebo predať rôzne produkty, od potravín až po hospodárske zvieratá.
Dňa 3. 8. 1889 sa z obce Šimonovce vybrali na trh nezávisle od seba kňaz reformovanej cirkvi Štefan Osváth a tamojší mlynár Štefan Alexay. Obaja mali po jednom voze, ktoré boli naložené vrecami s obilninami určenými k predaju. Obchod sa im obom vydaril a keď predali aj posledné vrece, tak sa rozhodli, že zájdu do niektorej z rimavskosobotských krčiem a dajú si pred cestou domov po pive.
Článok pokračuje pod reklamou
Medzitým sa zo železničnej stanice v Jesenskom do Rimavskej Soboty pohýnala nákladná súprava. Vagónov bolo priveľa a tak ju ťahali dva rušne. Jeden z nich sa mal potom vrátiť späť do Jesenského, aby do Fiľakova odtiahol ďalšiu súpravu. Príležitosť odísť na skok vybaviť si veci v meste, využil náčelník stanice z Jesenského a vybral sa so súpravou do Rimavskej Soboty. Rušňovodičovi odpojenej lokomotívy na stanici povedal aby čakal, že do 15 minút sa vráti.
Osváth a Alexay popíjali v krčme pivo. Počas rozhovoru sa dohodli, že pôjdu domov spoločne na jednom voze a rýchlejšie im aspoň prejde pri rozhovore cesta. Alexay mal lepšie kone a tak presvedčil svojho kamaráta, aby išli na jeho voze. Sľuboval mu, že jeho kone cestu domov spravia za hodinu aj štvrť. Na kostole sa práve rozozvučal zvon hlásajúci, že je pravé poludnie. Dvaja kamaráti si sadli na kozlík a kočiša posadili dozadu na voz.
Pred Rimavskými Janovcami odbočili z hradskej na poľnú cestu. Bola to skratka obchádzajúca obec Pavlovce a za priaznivého počasia si ľudia tadiaľto skracovali cestu v smere Rimavská Sobota – Jesenské. V daný čas sa tam pohybovalo v oboch smeroch viac ako 50 vozov. Poľná cesta viedla neďaleko železnice, ktorú zakrýval hustý porast kukurice. Na konci Rimavských Janoviec poľná cesta v ostrej zákrute pretínala koľajnice. Asi o 400 metrov dole nižšie stál strážny domček, odkiaľ sa kedysi spúšťali závory. Po roku 1880 štátne železnice v úsporných opatreniach odstránili závory a strážny domček dali do prenájmu miestnemu záhradníkovi.
Na stanici v Rimavskej Sobote čakala lokomotíva na prednostu z Jesenského. Nedodržal sľúbených 15 minút, meškal. Keď došiel k lokomotíve, vydal pokyn, aby plnou parou vyrazili do Jesenského. Voz, na ktorom sedeli Osváth a Alexey, sa blížil k vyššie uvedenej ostrej zákrute. Pred nimi išlo päť vozov a na poľnej ceste kolesá hrkotali. Kvôli kukuričnému porastu nevideli vôbec nič a hrkot kolies prehlušil zvuk prichádzajúcej lokomotívy. Rušňovodič síce mal pred týmto prejazdom spustiť výstražný klaksón, ale možno kvôli náhleniu sa tak nestalo.
Päť za sebou idúcich vozov prešlo cez koľajnice a keď sa na nich objavil voz mlynára zo Šimonoviec, tak tam dorazila lokomotíva. Prejsť stihli len kone a voz dostal plný zásah. Kone oslobodené od postrojov sa rozbehli z miesta katastrofy. Predná časť vozu bola úplne zdemolovaná a obaja cestujúci spadli pod kolesá lokomotívy. Osváth utrpel devastačné zranenia, keď mu kolesá oddelili hlavu od trupu a tá sa skotúľala do jarku.
Článok pokračuje pod reklamou
Alexay sa pri páde dostal pod nárazník lokomotívy, ktorá ho tlačila pred sebou po koľajniciach. Jeho odev sa zachytil na spojovacej skrutke koľajníc a vtedy ho vtiahlo pod kolesá lokomotívy. V podstate jeho telo bolo rozseknuté na tri kusy a umrel skôr, ako si stihol uvedomiť, čo sa vlastne stalo.
Kočiš sediaci v zadnej časti vozu mal šťastie v nešťastí. Voz zlomilo na polovicu a tá zadná časť letela vzduchom viac ako desať metrov. Pri dopade si kočiš udrel hlavu a upadol do hlbokého bezvedomia. Spočiatku bol aj on považovaný za mŕtveho a až privolaný lekár zistil stav a dal ho previezť do nemocnice. Zo svojho zranenia sa rýchlo vystrábil a stal svedkom pri objasňovaní nešťastia. Veľa toho nevedel povedať, lebo sedel otočený chrbtom ku koľajniciam a po údere do hlavy si ani nič nepamätal.
Lokomotíva pred sebou tlačila zvyšnú časť voza ešte asi dvesto metrov, pokiaľ sa ju podarilo zastaviť. Prednosta stanice z Jesenského spoznal v obetiach svojich priateľov. Zo zúfalstva si trhal vlasy a psychicky sa zrútil. Od kňaza z Rimavských Janoviec priniesli posteľné plachty, aby mohli telá prikryť, kým sa dovezú rakvy.
Zvesť sa rýchlo šírila a na miesto tragédie prišla manželka Alexaya. Po pozretí na zostatky svojho manžela sa pustila do kvílenia. Plakali všetci, čo boli na tom mieste. Alexay mal štyri deti, ktorým zabezpečoval živobytie a Osváth mal detí päť. Zostali z nich už len siroty.
Dňa 5. 8. 1889 sa v Šimonovciach konal za veľmi veľkej účasti smútočných hostí pohreb dvoch obyvateľov obce. Železničná tragédia bola predmetov vyšetrovania, ale správy o nej boli čím ďalej, tak tým redšie, až napokon úplne ustali. Ktovie, ako bola táto nešťastná udalosť uzavretá.
Zdroje:
Budapesti Hírlap zo dňa 12. 8. 1889
Sárospataki Református Lapok zo dňa 12. 8. 1889
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
