Menu
Rimavská Sobota v minulosti netrpela nedostatkom vína. Hrozno sa hojne rodilo v mestskej časti priliehavo zvanej Vinica. Zlatistého moku mali viac, ako boli obyvatelia schopní skonzumovať a tak sa stalo cenným vývozným artiklom. Víno z Rimavskej Soboty malo svoj cveng a bolo v širokom okolí uznávané pre svoju kvalitu.
Niekedy v rokoch 1858 – 1862 sa z amerického kontinentu do Európy zavliekla nenápadná voška a to Fyloxéra viničová. Šarapatiť údajne začala vo Francúzsku a po sebe vo viniciach zanechávala len spúšť. Postupne sa z územia Francúzska šírila ďalej a bola len otázka času, kedy sa dostane aj cez hranice Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Článok pokračuje pod reklamou
Stalo sa tak v roku 1879 a v okolí mesta Pančevo (Srbsko) spôsobili vošky hotovú pohromu. Na hraniciach sa sprísňoval režim a do Uhorska nebolo možné zo zahraničia priniesť sadenice viniča. V tlači sa písalo o prekliatom americkom kontinente, ktorý vyprodukoval takúto pliagu.
Okolo roku 1890 si Fyloxéra viničová vybrala za svoj cieľ vinice vo Vinici v Rimavskej Sobote. Smaragdovo zelené rastliny viniča napadli vošky. Miestni vinári vraveli, čert to ber, ako vošky prišli, tak aj odídu. Mali úplnú pravdu, lenže keď vošky zmizli, tak vo Vinici ostali len holé stráne. Prázdne a nevyužité zostali veľké sudy v pivniciach. Nemalú radosť mali z tej skutočnosti nežnejšie polovičky z nášho mesta. Boli škodoradostné a predpokladali, že pokiaľ ich manželia nebudú mať v krčme čo piť, tak tam nebudú vysedávať, ale budú sa venovať práve im. Nuž a chlapom vyschýnali hrdlá primerane.
Prešlo dosť rokov a z obcí Mád a Gyöngyös (obe v Maďarsku) začalo do Rimavskej Soboty prúdiť víno. Postupne sudy s vínom prichádzali aj z bližších vínnych pivníc a to z Gemerského Jablonca a Fiľakova. Zapriahnutým vozom so sudmi vína vŕzgali nenamazané kolesá, praskali biče pohoničov a za týchto zvukov sa začali zapĺňať sudmi aj pivnice v Rimavskej Sobote. Chlapi ožili, od pitia miestnej šťavice mali už zoslabnuté duše a teraz planúcim pohľadom sledovali, ako k nim prichádza víno.
Krčma na Sobôtke, hostinec Husárov a Tri Ruže praskali vo švíkoch od nespočítateľných hostí, ktorí otvárali dvere do týchto lokálov. Zlatistý mok otváral srdcia a otváral tiež ústa dovtedy tichých ľudí. Všetko bolo v najlepšom poriadku, ale ženské osadenstvo v Rimavskej Sobote sa nehodlalo s týmto stavom zmieriť. Za svojimi manželmi či synmi začali chodiť. Krčmári však boli predvídaví, konečne sa im po rokoch živorenia naskytala možnosť slušného zárobku a tak premýšľali, ako tie ženy prekabátiť.
Do svojich lokálov inštalovali tzv. únikové dvere a od toho dňa ustali aj hádky v domácnostiach. Svojich manželov nenašli ženy viac vysedávať v krčmách. Pokiaľ sa objavila manželka niektorého z hostí, tak už pripravená hliadka túto skutočnosť oznamovala v lokále. Dotknutý chlap sa medzitým vyparil skrytými zadnými dverami a v pokoji došiel domov, pokiaľ jeho manželka brázdila ulice mesta hľadajúc ho.
Do úplnej dokonalosti to doviedol krčmár na Sobôtke. Tam bol pripravený vyťahovací rebrík na povalu. Keď sa zjavila niekoho manželka, tak chlap okamžite skončil vytiahnutý na povalu v krčme. Tam si ešte v pokoji pripil na manželkine zdravie, pokiaľ ona kliala v krčme pod ním.
Článok pokračuje pod reklamou
Do toho prišla prvá svetová vojna a z mesta sa vytratili starí milovníci vína. Zmizli ako mrmľajúce medvede pred zvedavými zrakmi ľudí. Možno si doma dali po poháriku vína a zaliezli pod paplón a nechceli ani vedieť, čo sa deje v tom zmenenom škaredom svete. Skončila vojna a na stráňach Vinice sa ujímali ovocné stromy a na ich kmeňoch sa objavil mach. Bolo to skoro ako božské znamenie, že na tom mieste nemajú čo hľadať. Prišli prví ľudia s rýľmi a začali budovať terasy.
Opäť sa sadili nové korene viničov. Bola to ako horúčka zlatokopov a v Máde, Gyöngyösi, Gemerskom Jablonci a Fiľakove sa začali tejto horúčky báť. Vinica v Rimavskej Sobote sa vzmáhala a vinári sa vracali s vínom na svoje stratené pozície. Sadili podpníky druhov Riparia portalis, Berlandieri, Rupestris monticola a Solonis.
V budapeštianskom pôdnom inštitúte vniklo samostatné oddelenie pre vinárov z Rimavskej Soboty. Priamo vo Vinici sa zriadilo pomocné laboratórium. Začali sa tam stavať prvé víkendové chatky a ožívala celá Vinica. Bol to návrat starých dobrých časov a z Rimavskej Soboty do okolia opäť prúdilo víno.
Pesti Hírlap zo dňa 14. 8. 1879
Bereg zo dňa 4. 11. 1879
Gömör zo dňa 5. 3. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
