Menu
Počasie tomuto týždňu praje a tak by bola škoda to nevyužiť na spoznávanie okolia. A to nielen zo vtáčej perspektívy, vďaka niekoľkým rozhľadniam v Gemer-Malohonte, ale región má však čo ponúknuť aj vo svojich takpovediac útrobách. Jeho podzemné krásy môžete spoznať vďaka voľne prístupným jaskyniam, ktorých v okolí máme niekoľko.
Za tou prvou nemusíte ísť z Rimavskej Soboty ďaleko. Stačí ak navštívite rozprávkovú dedinku Drienčany pri jednej z najteplejších vodných nádrží na Slovensku, Teplý vrch. Súčasťou obce Drienčany je náučný chodník Drienčanský kras, ktorý je posiaty rôznymi jaskyniami či povrchovými krasovými útvarmi. Ako uviedla pre Rimava.sk Lenka Papáčová, poľnohospodárka z Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, v Drienčanskom krase je evidovaných 47 jaskýň. Jedinou verejnosti voľne prístupnou je Malá drienčanská jaskyňa, ktorej citlivý jaskynný geosystém, je vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku. Na prvý pohľad zaujme oblúkovými vstupnými otvormi. Podľa Papáčovej povesť o tejto jaskyni spracoval vo svojom diele Valgatha miestny básnik a prozaik Ľudovít Kubáni. Táto jaskyňa bola v praveku osídlená človekom. Jedinečnosť tejto jaskyne, ale aj celého Drienčanského krasu je však vo výskyte endemického jaskynného chrobáka s názvom Duvalius goemoeriensis, ktorý sa zatiaľ nikde inde nenašiel.
Viac na sever regiónu, pod Muránskym hradom, je ďalšia jediná verejnosti prístupná jaskyňa. Z viac ako 250 jaskýň v Národnom parku Muránska planina patrí tento prívlastok Wesselényiho (Vešeléniho) jaskyni s celkovou dĺžkou 16 metrov. Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 855 m. n. m. a tvoria ju dve chodby bez výraznejšej krasovej výzdoby. Svoje meno nesie po uhorskom magnátovi Františkovi Vešelénim, pánovi Muránskeho hradu. Vešeléni vošiel do dejín ako strojca takzvaného vešeléniho sprisahania – veľkého, ale neúspešného spiknutia uhorskej šľachty proti cisárovi Leopoldovi I.
V okrese Revúca sa nachádza i druhá verejnosti prístupná jaskyňa. Je ňou prírodná pamiatka v správe štátnej ochrannej prírody Správy slovenských jaskýň. Nesie názov Kamenná diera, ktorá slúži nielen na zotavenie, ale aj na poznávanie jej prírodných historických hodnôt.
Hoci v Gemer-Malohonte sú verejnosti voľne prístupné iba tieto jaskyne, región je popretkávaný stovkami ďalších jaskynných systémov. Takpovediac mekkou podzemných krás je príroda v okolí Tisovca. Nachádza sa tam aj jaskyňa Michňová, ktorú pri svojich potulkách prírodou navštívil i právnik, politik, spisovateľ, jeden zo štúrovcov a rodák z Tisovca Štefan Marko Daxner.
Zdroj: Rimava.sk, Správa slovenských jaskýň FOTO: regionmalohont.sk
