RIMAVSKÁ SOBOTA – Budovu knižnice priamo na Hlavnom námestí nemožno prehliadnuť. Pôvodný stoličný dom Malohontskej stolice bol postavený vo francúzskom slohu. Základy knižnice Mateja Hrebendu položili 12. apríla v roku 1796. Reálne kontúry budova nabrala o dva roky neskôr, keď bola úplne dokončená.
Prehrávanie audia nie je momentálne k dispozícii.
Článok pokračuje pod reklamou
Zachované línie knižnice zvýrazňuje aj latinský nápis, tzv. Chronostikon, ktorý sa na nej nachádza. Podčiarknuté písmená sú pozlátené a udávajú rímskymi číslicami rok postavenia budovy. Voľným prekladom do slovenčiny nápis znamená: „Z prozreteľnosti štátu a usilovnosti ľudu pre všeobecný úžitok“.
STATUUM PROVIDENTIA
POPULI SOLERTIA
PUBLICIS USIBUS
POSUIT
Pamiatku pôvodného poslania budovy znázorňuje erb župy Gemera-Malohontu na prednej časti budovy.
Budova bola v meste postavená v 18. storočí, ale viete, akú najstaršiu knihu Knižnica Mateja Hrebendu ukrýva? Ide o poviedku klasika ruskej literatúry, autora Antona Pavloviča Čechova.
Článok pokračuje pod reklamou
„Knižnica Mateja Hrebendu je organizácia, ktorá predstavuje významné miesto medzi kultúrnymi inštitúciami v meste a jeho okolí,“ uviedla Stanislava Hriňová, vedúca Útvaru knižnično-informačných činností z Knižnice M. Hrebendu. Dodala, že knižnica zohráva dôležitú úlohu v podpore čitateľskej a informačnej gramotnosti a svojím čitateľom sprístupňuje 82 503 knižničných jednotiek rôzneho druhu.
Najstarší zaevidovaný dokument pod názvom Pavilon čís. 6 siaha až do roku 1933. „Celý príbeh sa odohráva na psychiatrickom oddelení s názvom Pavilon čís. 6. Alegorická poviedka sleduje život doktora, ktorý sa snaží o premenu zanedbanej psychiatrickej liečebne. Vinou svojho okolia sám končí ako psychicky chorý pacient vo vlastnom ústave, kde nakoniec aj zomiera,“ informovala Hriňová. Poviedku vydalo Nakladateľstvo „Bibliotheka“, Účastinárska spoločnosť v Bratislave.
