Menu
Mladý, ambiciózny a dôkaz toho, že to povestné dno je na to, aby sa človek od neho odrazil. To je Milan Vojtek, rodák z Hnúšte, ktorý vyrastal v Rimavskej Sobote a ktorý sa pred niekoľkými rokmi behom jedného týždňa zbalil a šiel skúsiť šťastie do Veľkej Británie. Ako sám tvrdí, prešiel kadečím, no v súčasnosti má vlastnú internetovú televíziu skcz.tv, kapelu a plno ďalších projektov.
Aké boli jeho začiatky v zahraničí, čím si prešiel, kde vznikol nápad založiť internetovú televíziu a kapelu, a aké sú jeho plány, to všetko prezradil redakcii Rimava.sk počas rozhovoru.
Milan, určite Vás veľa Rimavskosoboťanov nepozná. Predstavte sa nám na úvod trocha bližšie.
Narodil som sa v Hnúšti, vyrastal som v Rimavskej Sobote na Cukrovarskej ulici. Víkendy som trávil pri babke v Hrnčiarskej Vsi, preto ma možno veľa ľudí z Rimavskej Soboty nepozná. Po skončení základnej školy som chodil na SPŠ elektrotechnickú J. Murgaša v Banskej Bystrici.
Ako dlho už žijete v zahraničí a čo bolo dôvodom Vášho odchodu zo Slovenska?
Do Londýna sme spoločne s priateľkou pricestovali v januári 2006. Dôvodom nášho odchodu bola ponúknutá príležitosť od môjho dobrého priateľa, ktorý tu žil už pár mesiacov. Jedného dňa mi zavolal, že sa u nich v pizzerii uvoľnilo miesto na post kuchára a teda keď chcem musím do týždňa nastúpiť. Rozhodnúť sme sa museli rýchlo, ale keďže som to vnímal ako skvelú príležitosť zažiť niečo nové, tak sme do toho týždňa skutočne vycestovali.
Mohli by ste nám priblížiť Vaše začiatky na ostrovoch? A čo robíte v súčasnosti?
Ako som už spomínal, prácu som mal vybavenú, takže moje začiatky v UK neboli až také ťažké. Po roku som si uvedomil, že to s mojou angličtinou nevyzerá najlepšie, keďže kolektív v pizzerke bol viacmenej česko-slovenský, v práci aj doma som hovoril po slovensky. Našiel som si večernú jazykovú školu, ale to nestačilo. Tak som sa rozhodol odísť z pizzerie. Našiel som si prácu v malom hoteli v centre ako “porter” (obsluha v hoteli, pozn. red.). Tam som sa spriatelil s jedným Poliakom, s ktorým sme komunikovali výhradne po anglicky, čoho výsledkom bolo, že som behom piatich mesiacov začal rozprávať plynule anglicky. Začiatkom roka 2008 sme si s ďalším priateľom založili malú stavebnú firmu, začalo sa nám dariť, všetko išlo podľa plánu až do jesene, kedy vypukla globálna kríza. My sme prišli zo dňa na deň o takmer všetky zákazky a subkontraktorov. Teda som ostal behom mesiaca bez práce, s obrovskou pôžičkou na krku, ktorú sme si brali na rozbehnutie firmy. V tom období som sa rozhodol, že keď som už na tom dne, treba sa odraziť správnym smerom a konečne začať robiť niečo, čo ma baví a dať svojim snom reálnu podobu. Tak som si za posledné peniaze na kreditke kúpil malú kameru a snubný prsten pre priateľku. V súčasnosti pracujem ako video producer, freelancer.
Ako vieme, televíziu v UK ste založili približne pred dvomi rokmi. Aký bol dôvod jej založenia?
Nejaké základy s TV produkciou som mal zo školy, avšak to nestačilo. Tak som pár rokov študoval prácu s kamerou, nové trendy a techniky a prácu v postprodukcii. Pravidelne som sa tomu venoval vo svojom voľnom čase. Po neúspešných pokusoch zamestnať sa v lokálnych televíziách, som sa rozhodol, že si teda založím vlastnú televíziu. Zavrel som sa do svojej izby s počítačom, aby som sa naučil nejaké základy programovania a po dvoch týždňoch som mal vytvorenú funkčnú stránku s názvom SKCZ.TV, čo bola teda internetová televízia pre Slovákov a Čechov v žijúcich v UK a zahraničí.
Pustiť sa do takého projektu akým je televízia je náročné, aké boli Vaše začiatky? Sú v nich momenty, ktoré Vás ešte aj dnes posúvajú vpred?
Začiatky boli náročné, keďže som bol na všetko sám. Postupom času do projektu prichádzali noví ľudia, ktorí síce, v niektorých prípadoch, mali očividný talent, ale bez akejkoľvek skúsenosti v mediách. Takže v prvých mesiacoch som sa každému jednému z nich snažil venovať, brávať ich „do terénu”, kde sme sa spoločne učili ako pracovať pred a za kamerou. Jeden z najkrajších momentov bolo, keď sa nám spoločne podarilo vyrobiť prvé reportáže a ľudia na ne reagovali pozitívne, dokonca im v niektorých prípadoch pomohli, a to nás vždy posúva vpred.
Koľko ľudí tvorí Váš tím a aká je Vaša úloha v ňom? Slovákov je v Británii veľa, ale predsa, nebol problém s hľadaním tých správnych ľudí do tímu?
Moja prvoradá úloha v tíme je riadiť ho, v prípade potreby ale robím všetko, čo si situácia vyžaduje. Od manažmentu, produkcie, strihania, spracovania zvuku a grafiky až po moderovanie pred kamerou. Náš tím tvorí sedem členov, vrátane zvukára, postproducentov a ľudí v manažmente. Máme v tíme ako Slovákov, tak aj ľudi hovoriacich po česky. Ich aktivita závisí od času, ktorý projektu môžu venovať, vzhľadom na to, že každý z nich má ešte svoju aktívnu prácu. Musím ale povedať, že celý ten proces získavania správnych ľudí do projektu nebol vôbec jednoduchý. Na začiatku som začal osobne hľadať ľudí, ktorí by do tohoto projektu išli som mnou. Prví boli samozrejme ľudia z okruhu mojich priateľov. Dával som šancu „ukázať sa pred kamerou” aj ľuďom, pri ktorých som bol tak nejak podvedome presvedčený, že to nie je to „pravé orechové”. Ich to začalo baviť a ja som ich v tom „najlepšom” musel stopnúť, čo bola v niektorých prípadoch dosť dráma. To sú momenty, na ktoré by som najradšej zabudol. V tom momente som pochopil, že nesmiem ľudí hľadať, oni sa musia objaviť sami. Nakoniec sa to ukázala ako správna cesta.
Po zhliadnutí pár Vašich reportáží je vidieť, že vás takáto práca baví a pristupujete k nej zodpovedne a profesionálne. Máte vyštudovaný podobný odbor alebo nejaké predošlé skúsenosti s prácou v televízii?
Ku kamerám a fotoaparátom som mal blízko už od detstva. Otec sa dosť aktívne venoval fotografií a ja si pamätám ako dieťa, že to boli pre mňa “malé Vianoce” keď otec zatienil moju detskú izbu a v osvetlení červeného svetla sme vyrábali čierno-biele fotografie. Bol som tým fascinovaný, keď sme fotografický papier ponorili do vývojky a behom pár sekúnd sa na ňom objavili obrázky. Neskôr som na strednej škole vyštudoval odbor Obrazová a zvuková technika. Prevádzkovali sme tam vlastný školský rozhlas. V rámci praxe sme navštevovali aj rozhlasové a televízne štúdiá v Banskej Bystrici.
V súčasnosti natáčate v spolupráci s kolegom z nemeckej televízie dokument o poslednom žijúcom slovenskom letcovi v službách kráľovskej letky RAF z čias druhej svetovej vojny, generálmajorovi Ivanovi Schwarzovi, pôvodom z Bytče. Prezraďte nám, kde vznikol takýto nápad? A ako ste sa dopátrali k pánovi Schwarzovi?
S pánom Schwarzom som sa po prvýkrát stretol na pietnej spomienkovej slávnosti pri pamätníku česko-slovenských letcov na vojenskom cintoríne Brokwood, kam sme išli natáčať reportáž. Táto akcia sa organizuje každý rok a mňa prekvapilo, že z pôvodných účastníkov zostali už iba dvaja, Slovák Ivan Schwarz a Čech Arnošt Polák. Pán Schwarz nám pri rozhovore porozprával až neuveriteľné historky a tak som ho poprosil, či by nám ich bol v budúcnosti ochotný porozprávať do dokumentu. Súhlasil a zhruba po roku sme v rámci spoločného projektu s Martinom Skorikom, ktorý tiež pôsobí v Londýne a pracuje pre nemeckú televíziu ZDF, hľadali nejaký zaujímavý námet do dokumentu. Príbeh o pánovi Schwarzovi bol po diskusii jednoznačným víťazom..
Dokument z vojnových čias, ktorý pripravujete je určite z iného súdka ako reportáže o dianí v UK. Povedzte, je pre Vás tento dokument niečím výnimočný? Nájde sa aj nejaká situácia, ktorá vo Vás zarezonovala najviac?
Už počas prvého dňa natáčania sme vedeli, že sme sa rozhodli správne. Situácie, ktoré v nás rezonujú najviac sú samotné rozhovory s pánom Schwarzom. Jeho príbehy som v niektorých momentoch počúval zo zatajeným dychom. Aj keď natáčanie dokumentu ešte nie je ukončené, ja som už teraz veľmi vďačný za túto skúsenosť, práve kvôli rozprávaniu pána Schwarza, lebo som si uvedomil, ako dobre sa dnes máme. Uvedomil som si, že súčasná sloboda v názoroch, rozhodovaní, cestovaní a prejave nie je až taká samozrejmosť. Niekto totiž kvôli tomu musel v minulosti zaplatiť životom. Uvedomil som si aj skutočnosť, že ľudia veľmi rýchlo zabúdajú na svoju históriu, z ktorej keď sa nepoučíme, tak sa môže znova opakovať. Práve preto by ľudia ako pán Schwarz a ich príbehy mali dostať oveľa väčší priestor v slovenských mainstreamových médiách.
To je pravda, minulosť je aj na to, aby sme sa poučili z nej. Ešte jednu a snáď zásadnú otázku mám k dokumentu, kde si ho budú môcť ľudia pozrieť a kedy?
Vzhľadom na zmluvu, ktorú máme uzavretú nemôžem byť k tejto otázke konkrétny, ale verím, že si ho diváci na Slovensku budú môcť pozrieť na obrazovkách svojich TV prijímačov koncom tohto roka.
Od televízie prejdime však aj k Vášmu ďalšiemu projektu, a to k založeniu hudobnej kapely „Back In The ČSSR“. Kedy vznikla, kde sa zrodila táto myšlienka a koľko členná je kapela?
Tu v Anglicku je celkom bežné, že cez víkendy hrávajú po krčmách živé kapely. Raz sme si tak boli sadnúť aj my s partiou, hrala tam kapela prebraté piesne rôzneho žánru a ja som ich viac menej zo žartu išiel poprosiť, či by mi nezahrali Tublatanku. Samozrejme nemali tušenie o čom točím, ale to bol ten moment, keď mi skrsol nápad v hlave založiť česko-slovenskú kapelu. Obvolal som pár známych, slovo dalo slovo a do mesiaca sme mali prvú skúšku. Za to obdobie čo fungujeme sa v kapele vystriedalo pár členov, v súčasnosti sme piati.
Vaša kapela hrá česko-slovenské piesne prebraté od rôznych českých i slovenských kapiel. Ktorá z tých kapiel je tej Vašej žánrovo najbližšia?
Čo sa týka repertoáru, snažíme sa hrať piesne, ktoré budú Čechom a Slovákom najviac pripomínať domov a „staré dobré časy doma”. Je to niekedy zložitejšie ako sa zdá, keďže na koncertoch máme fanúšikov rôznych vekových kategórií, pre niekoho je spomienkou na mladosť kapela „Elán”, pre niekoho „Bez ladu a skladu” a ešte tu máme našich bratov z Čiech, kde platí rovnaké pravidlo. Takže zahrať trojhodinové vystúpenie, s prestávkou samozrejme, aby si všetci prišli na svoje nie je vôbec jednoduché. Vždy sa však snažíme, aby sa ľudia na našich akciách dobre zabavili, bez ohľadu na to, čo hráme.
A čo koncerty? Kde všade Vás mohli a môžu ľudia v UK počuť? Máte v pláne aj nejaké koncerty tu na Slovensku?
Máme za sebou už pár skvelých vystúpení ako predkapela s interprétmi ako IMT Smile, Slobodná Európa, Ine Kafe či Tři Sestri. Okrem toho si organizujeme pár unplugged vystúpení počas roka a vždy, ked sú všetci členovia prítomní, tak 31. decembra Česko-Slovenskú silvestrovskú párty. Najbližšie nás čaká, vďaka agentúre Pishter, vystúpenie so slovenskou kapelou HEX a českou Chinaski, a to 30. apríla v klube 229 Venue v Londýne, takže sa veľmi tešíme!
Keď si to zrekapitulujeme, tak založili ste internetovú televíziu skcz.tv ako aj hudobnú kapelu a natáčate dokument. Máte čas aj na relax? A čo dovolenka, máte obľúbenú destináciu, prípadne môžeme Vás niekedy zazrieť aj v uliciach Rimavskej Soboty?
V momente, keď začne človek robiť čo ho baví sa pre neho práca stáva relaxom. Okrem toho mám plno aktivít mimo telky a kapely, takže slovo relax ako také je pre mňa dosť neznámym pojmom. Ak si však nájdem chvíľu, rád si prečítam dobrú knihu alebo pozriem dobrý dokumentárny film. Do Rimavskej Soboty sa snažím pricestovať aspoň každé 3 mesiace v roku, najmä kvôli rodičom, ale po nejakom čase sa mi začína aj cnieť za domovom, priateľoch a vždy sa veľmi teším na kľud a ticho, ktoré nájdem na dedine v dome po starých rodičoch.
Takže ste našiel relax v práci, to sa podarí len málo komu. Priblížte nám na záver rozhovoru Vaše plány či už ohľadom televízie alebo kapely, prípadne či pripravujete aj niečo ďalšie? Spájajú sa Vaše plány aj so Slovenskom?
Čo sa týka televízie, momentálne hľadáme financie a sponzora, keďže by sme chceli rozšíriť produkciu o videá z bežného života Slovákov a Čechov, nové dokumenty o úspešných krajanoch za hranicami a videá na pokračovanie, čiže seriály. Chceli by sme ukázať ľudom doma na Slovensku ako sa žije za hranicami, s čím sa stretáva bežný Slovák pri hľadaní práce napríklad, nejaké náučné videá pre budúce mamičky, rady a tipy ako a kde si vybaviť potrebné dokumenty na život v zahraničí a podobne. Okrem toho by sme chceli náš záber rozšíriť na ostatné metropoly vo svete, kde sa nachádzajú početné česko-slovenské komunity. Máme už nadviazaný kontakt s našimi krajanmi v Sydney, New Yorku, Amsterdame, Bruseli a Osle, takže uvidíme čo z toho vzíde. S kapelou máme v pláne vystúpiť aj v ďalších mestách v UK napríklad Manchester, Liverpool, Bristol, Brighton a samozrejme hrať čo najviac. Osobne mám rozbehnutých pár projektov ako partner, okrem dokumentu s pánom Schwarzom môžem spomenúť online Gym projekt, ktorý pripravujeme s osobnou trénerkou pôsobiacou tiež v Londýne, Lenkou Čuchorovou a rysuje sa nám aj možná spolupráca s českými a slovenskými mainstream televíziami.
Zdroj: Rimava.sk
